David Matas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
David Matas
kanadský právnik
David Matas
Narodenie29. august 1943 (76 rokov)
Winnipeg, Manitoba, Kanada
Alma materUniversity of Manitoba
Princeton University
University of Oxford

David Matas (* 29. august 1943, Winnipeg, Kanada) je kanadský advokát. Vo svojej právnickej praxi sa od roku 1979 venoval najmä prípadom utečencov, imigrantom a otázkam ľudských práv.

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

V roku 1964 získal B.A. na University of Manitoba vo Winnipegu. O rok neskôr M.A. na Princeton University v New Jersey. V roku 1967 získal na Oxfordskej univerzite bakalára práva a o rok neskôr baklára z civilného práva. V roku 1969 sa stal advokátom pri Middle Temple v Spojenom kráľovstve a v roku 1971 sa stal členom právnickej komory v Manitobe.

Práca na vládnej úrovni[upraviť | upraviť kód]

David Matas bol v rokoch 1968-69 právnym asistentom predsedu Najvyššieho súdu v Kanade, bol tiež členom Kanadskej vlády a v rokoch 1971-1972 špeciálnym asistentom Štátneho tajomníka Ministra spravodlivosti Kanady (Solicitor General of Canada). Bol členom kanadskej delegácie Valného zhromaždenia OSN, kanadskej delegácie Konferencie OSN o Medzinárodnom trestnom súde v roku 1998, kanadskej delegácie na Štokholmskom medzinárodnom fóre o holokauste a od 1997 do 2003 bol riaditeľom Medzinárodného centra pre ľudské práva a demokratický rozvoj.

Učiteľská práca[upraviť | upraviť kód]

Vyučoval ústavné právo na McGill University, úvod do ekonómie, problémy kanadskej ekonomiky, medzinárodné právo, občianske právo, imigračné a utečenecké právo na University of Manitoba.

Práca v oblasti ľudských práv[upraviť | upraviť kód]

Bol riaditeľom Medzinárodného fondu pre medzinárodnú ochranu a pomoc Severnej Afrike sídliaceho v Kanade, riaditeľom Kanadsko-severoafrickej spolupráce, členom Kanadsko-helsinskej pozorovacej skupiny, riaditeľom Manitobskej asociácie práv a slobôd, členom Medzinárodnej komisie právnikov, Kanadského židovského snemu a Kanadskej rady pre utečencov. Prezentoval rôzne práce týkajúce sa právnych otázok vysporiadávania sa s vojnovými zločincami v Bangladéši.

Vyšetrovanie núteného odberu orgánov praktizujúcim Falun Gongu v Číne[upraviť | upraviť kód]

David Matas je spoluautorom obsiahlej investigatívnej správy Bloody Harvest (Krvavá žatva, 2006) o násilných odberoch orgánov väzňom svedomia (praktizujúcim Falun Gongu, kresťanom, Ujgurom), ktoré podľa neho v Číne prebiehajú za systematickej podpory štátu.[1]

Správa bola aktualizovaná s novými výsledkami v roku 2016 a doplnená aj o výsledky investigatívneho novinára Ethana Gutmanna pod názvom Bloody Harvest/The Slaughter (Krvavá žatva/Jatky).[2]

Spolu s Davidom Kilgourom (bývalým kanadským tajomníkom pre oblasť Ázie a Tichomoria) v správe uvádzajú, že keďže počet popravených väzňov, od ktorých údajne orgány pochádzajú, je oveľa menší ako reálny počet vykonaných transplantácií ročne, zdrojmi orgánov sú veľmi pravdepodobne aj väzni svedomia, najmä praktizujúci Falun Gongu. Podľa Davida Matasa ide o stotisíc ľudí zabitých kvôli orgánom ročne.[3]

V snahe zastaviť tieto zločiny navštívil David Matas spolu s ďalšími vyšetrovateľmi viac než 40 krajín sveta. O výsledkoch svojej dlhoročnej práce prednášal aj v Americkom kongrese, Európskom parlamente a Kanadskej vláde.

Prezentácie výsledkov práce na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

David Matas navštívil Slovensko doposiaľ dvakrát. Prvá návšteva prebehla 20. marca 2014 v Bratislave, kde sa stretol s poslancami NR SR aj s verejnosťou. Spolu s ním prišli aj zástupcovia taiwanskej asociácie pre medzinárodný dohľad nad orgánovými transplantáciami (TAICOT). Spolu hovorili o skúsenostiach pacientov z Taiwanu, ktorí absolvovali transplantáciu v Číne a o právnych otázkach súvisiacich s transplantáciami orgánov v Číne.[4]

Druhýkrát navštívil Bratislavu v súvislosti s výstavou Body the Exhibition v dňoch 4. – 6. septembra 2017, odkedy tam táto výstava po druhýkrát prebiehala. Problémom tejto výstavy je podľa neho nejasný pôvod tiel. Keďže neexistujú potvrdenia o darovaní tiel, výstava je podľa Davida Matasa súčasťou rovnakého problému ako transplantácie orgánov väzňov, hoci v oveľa menšom rozmere.[5]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 1992: Medaila Zväzu generálnych guvernérov
  • 1996: Cena za mimoriadny prínos od Manitobskej Asociácie práv a slobôd
  • 1999: Cena B'nai Brith Kanada za prínos v oblasti ľudských práv v Stredozápadnom regióne od Ligy za ľudské práva v roku
  • 2006: Vancouverská osobnosť medzináboženského bratstva v roku
  • 2006: zvolený za člena Rádu Kanady v roku
  • 2009: za jeho prácu v oblasti núteného odoberania orgánov získal spolu s Davidom Kilgourom cenu ľudských práv od nemeckej Medzinárodnej spoločnosti pre ľudské práva
  • 2010: nominovaný na Nobelovu cenu mieru

Dokumenty[upraviť | upraviť kód]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Justice Delayed: Nazi War Criminals in Canada (Neskorá spravodlivosť: Zločinci nacistickej vojny v Kanade) 1987, so Susan Charendoff, ISBN 978-0920197424
  • Closing the Doors: The Failure of Refugee Protection (Zatváranie dverí: Zlyhanie ochrany utečencov) 1989, s Ilana Simon, ISBN 978-0920197813
  • No More: The Battle Against Human Rights Violations (Nikdy viac: Vojna proti porušovaniu ľudských práv) 1996, ISBN 978-1550022216
  • Bloody Words: Hate and Free Speech (Krvavé slová: Nenávisť a sloboda slova) 2000, ISBN 978-1553310006
  • Bloody Harvest, The killing of Falun Gong for their organs (Krvavá sklízeň - po česky) 2006, s Davidom Kilgourom
  • Why Did You Do That?: The Autobiography of a Human Rights Advocate (Prečo si to robil?: Autobiografia ľudskoprávneho advokáta) 2015, ISBN 978-1-927079-34-8

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]