Dedinská krížová procesia na Veľkú noc
| Dedinská krížová procesia na Veľkú noc | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | Vasilij Grigorievič Perov |
| Rok | 1861 |
| Technika | olej na plátne |
| Rozmery | 71,5 × 89 cm |
| Galéria | Štátna Tretiakovská galéria, Moskva |
Dedinská krížová procesia na Veľkú noc (rus Сельский крестный ход на Пасхе) je názov obrazu ruského realistického maliara Vasilija Grigorieviča Perova z roku 1861.
V. G. Perov bol umelec-demokrat, bojujúci za ideové, realistické umenie. Jeho tvorba, gradujúca v šesťdesiatych rokoch, naplno odrážala sociálno-psychologické aspekty života prostého ľudu. Ovplyvnený revolučným odkazom ruských demokratov, usilujúcich sa zbaviť krajinu jarma zaostalosti, biedy a útlaku, jeho diela odzrkadľovali najtypickejšie myšlienky tej doby. Jednou z nich bol bezútešný obraz ruskej dediny. Túto tematiku nechal naplno vyniknúť na maľbe Dedinská krížová procesia na Veľkú noc.
Okolnosti vzniku diela[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé Perovovo významné dielo malo pôvodne vzniknúť ako súťažná práca. V roku 1861 získal Perov ako študent Moskovskej školy maliarstva, sochárstva a architektúry za maľbu Kázeň na dedine zlatú medailu. Posmelený týmto úspechom, rozhodol sa zúčastniť na ďalšej umeleckej súťaži, vyhlásenej Akadémiou umení. Skica ceruzkou s názvom Dedinská krížová procesia na Veľkú noc však bola odbornou komisiou odmietnutá.
Napriek tomuto neúspechu ešte v tom istom roku (medzitým dokončil obraz Kázeň na dedine) namaľoval obraz s rovnakým názvom i námetom. Dielo sa svojím satirickým obsahom stalo „najrevolučnejším“ umeleckým prejavom autora v celej jeho dovtedajšej tvorbe.
Námet a kompozícia[upraviť | upraviť zdroj]
Perov podáva vo svojom diele obraz zastrčenej ruskej dediny polovice 19. storočia. Zachytáva veľkonočný sprievod, ale dojem z neho nie je ani zďaleka sviatočný. Na pozadí pochmúrneho jarného dňa so zatiahnutou veternou oblohou vychádza z domu na okraji dediny neveľká procesia sláviaca sviatok Kristovho zmŕtvychvstania. Pochmúrnosť dotvárajú aj kaluže vody na rozbahnenej ceste.
V centre kompozície je postava opitého popa, ktorý stojí na verande domu. Keďže sa ledva drží na nohách, opiera sa o stĺp verandy, aby udržal svoje tučné telo na nohách a zachoval tak akú-takú dôstojnosť. Pri popových nohách leží rovnako opitý starý miništrant s kadidlom. Pri páde mu do blata padla aj modlitebná knižka. Skupinu duchovných, ktorá je stredobodom Perovovej satiry, dopĺňajú osoby s druhoradým významom: žena oblievajúca muža, ktorý sa opil do nemoty, a opitý dedinčan, váľajúci sa v blate vpravo pod verandou. Perov ďalej dej rozvíja a diváka sprevádza chaotickým pochodom sedliakov nesúcich ikony. Dôležitou postavou kompozície je starec, ktorý obrátil ikonu dolu hlavou a nevšimol si, že sa mu onuce vláčia v blate.
Dedinská procesia je považovaná za dovtedajšie najvýznamnejšie Perovovo dielo. Obraz sa vyznačuje nielen ostrým až zosmiešňujúcim výrazom, ktorým umelec kritizoval vtedajšie spoločenské a sociálne pomery v krajine, alkoholizmus a biedu, ale aj svojou výpravnosťou, ktorá umožnila výtvarnými prostriedkami vecne a pútavo vyrozprávať dej. Nezanedbateľným výrazovým prostriedkom diela je krajina, ktorá pomohla maliarovi naplno zhmotniť jeho tvorivý zámer.
Perov sa obrazom obrátil na jednoduchého človeka poukázaním na nešváry v spoločnosti. Vzhľadom na to bolo od počiatku jasné, že reakčná kritika dielo odmietne.
Ďalší osud diela[upraviť | upraviť zdroj]
Obraz sa v nasledujúcom roku objavil na stálej výstave Spoločnosti pre podporu umení v Sankt Peterburgu a okamžite upútal pozornosť obrovského počtu divákov. Zaujalo ich smelé a nemilosrdné usvedčenie duchovenstva takmer neznámym umelcom. Čoskoro však nasledoval príkaz obraz, ...„ktorého odpudzujúci obsah si nárokoval odhaľovať nemrav“, z výstavy odstrániť a zákaz reprodukovať ho v tlači. Perov obraz odniesol. Takmer vzápätí ho pre svoju rodiacu sa galériu kúpil významný zberateľ umenia Pavel Michajlovič Tretiakov.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- A. I. Archangeľskaja, Perov, Tvar, výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
- Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
- «Грязен, неряха, груб, глуп и, наверное, пьяница… Боже мой, и это священник!» // "Православие и мир"