Pavel Michajlovič Tretiakov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Pavel Michajlovič Tretiakov
Socha P. M. Tretiakova pred priečelím Tretiakovskej galérie v Moskve
Socha P. M. Tretiakova pred priečelím Tretiakovskej galérie v Moskve
Narodenie15. december 1832
Moskva, Cárske Rusko
Úmrtie4. december 1898 (65 rokov)
Moskva, Cárske Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Pavel Michajlovič Tretiakov

Pavel Michajlovič Tretiakov (rus. Павел Михайлович Третьяков; * 15. december 1832, Moskva – † 4. december 1898, Moskva) bol ruský podnikateľ, mecenáš, zberateľ umeleckých diel, zakladateľ a prvý riaditeľ Tretiakovskej galérie.

Mladosť a osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 15. decembra (27. decembra podľa starého kalendára) 1832 v Moskve v rodine kupca. Dostal iba domáce vzdelanie, svoju životnú dráhu začal v obchode svojho otca. Spolu s bratom Sergejom (rovnako vášnivým umeleckým zberateľom) veľmi úspešne rozvíjali otcov podnik.

V roku 1865 sa oženil s Vierou Nikolajevnou Mamontovovou, sestrou známeho mecenáša a podnikateľa S. I. Mamontova. Celkovo sa im spolu narodilo šesť detí (štyri dcéry a dvaja synovia).

Zberateľ a mecenáš umelcov[upraviť | upraviť zdroj]

Od päťdesiatych rokov sa datuje Tretiakovov záujem o ruské výtvarné umenie a zberateľstvo umeleckých diel. Základom jeho zbierky sa stali obrazy Pokušenie (1857) N. G. Siľdera a Potýčka s fínskymi pašerákmi (1853) V. G. Chudiakova. Ďalšími významnými prírastkami boli diela I. P. Trutneva, A. K. Savrasova, K. A. Trutovského, F. A. Bruniho a ďalších umelcov. Zberateľská vášeň ho priviedla na myšlienku zriadenia obrazárne, ktorá by zhromažďovala, uchovávala a vystavovala významné diela domácich autorov. Už začiatkom šesťdesiatych rokov Tretiakov napísal:

Pre mňa, horlivo milujúceho maliarstvo, nemôže byť väčšie želanie, ako položiť základy všeobecného, voľne dostupného zariadenia, ktoré by prinášalo mnoho radosti a prospechu.

V nasledujúcich rokoch sa Tretiakovova zbierka rozširovala o ďalšie prírastky, napr. Odpočinok väzňov V. I. Jakobyho, Posledná jar M. P. Klodta a iné. Tretiakov vysoko hodnotil tvorbu realistu V. G. Perova, ktorého množstvo diel, napr. Dedinská krížová procesia na Veľkú noc, Trojka, Diletant, Nad synovým hrobom a ďalšie, dodnes tvoria významnú časť umeleckých zbierok Tretiakovskej galérie. Perovovou zásluhou sa Tretiakovova zbierka obohatila o kolekciu portrétov významných kultúrnych dejateľov.

V roku 1864 Tretiakov získal do svojej zbierky prvé dielo s historickou tematikou – Kňažná Tarakovova K. D. Flavického.

Tretiakovov hlavný cieľ – vytvorenie jedinečnej umeleckej kolekcie – naberalo jasné kontúry. Zberateľstvo ho priviedlo k priateľstvu s mnohými významnými umelcami, ktorí si považovali za česť byť jeho priateľmi a často ho pozývali do svojich ateliérov. Niektoré diela vznikali dokonca na Tretiakovovu priamu objednávku.

Zakladateľ galérie[upraviť | upraviť zdroj]

P. M. Tretiakov na poštovej známke ZSSR, vydanej v roku 1956 pri príležitosti 100-tého výročia založenia Tretiakovskej galérie

V roku 1874 sa rozhodol s výstavbou budovy, v ktorej by svoju zbierku zhromaždil. K svojmu domu dal Tretiakov pristavať dvojpodlažnú prístavbu, ktorú tvorili dve sály. Ďalších šesť sál bolo pristavených k domu v roku 1882, o tri roky nato sedem sál a v roku 1892 pribudlo šesť nových sál. V tesnej blízkosti rodinného sídla Tretiakovcov na Lavrušinskej ulici tak vznikol jedinečný komplex budov plne zodpovedajúci potrebám obrazovej galérie.

V auguste 1892 Pavel Tretiakov listom oficiálne daroval mestu Moskva a jeho obyvateľom celú svoju zbierku, ako aj časť rodinného sídla, v ktorej bola zbierka umiestnená s podmienkou, že zbierka sa nerozpredá a bude prístupná širokej verejnosti. Moskovská mestská rada prijala dar 15. septembra 1892 a darovanej kolekcii dala názov Mestská umelecká galéria Pavla a Sergeja Tretiakovcov (Городская художественная галерея Павла и Сергея Михайловичей Третьяковых). Dar pozostával z 1287 obrazov, 518 kresieb a 9 sôch ruských majstrov a 75 obrazov a 8 kresieb európskych (predovšetkým nemeckých a francúzskych) maliarov druhej polovice 19. storočia]. Tretiakov sa stal jej prvým riaditeľom a vďačné mesto mu udelilo titul Čestný občan Moskvy. Po smrti mladšieho brata Sergeja v lete toho istého roku sa podľa jeho závetu stali súčasťou zbierky Pavla Tretiakova aj ním zozbierané diela.

Tretiakov naďalej kupoval umelecké diela jednak z finančných prostriedkov, ktoré každoročne na tieto účely vyčleňovalo mesto (5000 rubľov), ako aj za vlastné peniaze, pričom zakúpené diela následne daroval galérii.

Pre širokú verejnosť bola galéria otvorená v auguste 1893 pod názvom Moskovská mestská umelecká galéria Pavla a Sergeja Tretiakovcov (Московская городская художественная галерея Павла и Сергея Третьяковых).

Na sklonku života bol Pavel Michajlovič Tretiakov členom Moskovského oddelenia Rady obchodu a manufaktúr a tiež aktívnym členom petrohradskej Akadémie výtvarných umení.

Po svojej smrti 4. (16.) decembra 1898 bol pochovaný na Danilovskom cintoríne vedľa svojich rodičov a brata Sergeja. O päťdesiat rokov neskôr (v roku 1948) boli telesné ostatky oboch bratov prevezené na Novodevičí cintorín.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • K. F. Antonovová, I. T. Rostovcevová, Gosudarstvennaja Treťjakovskaja galereja, Izdateľstvo Avrora, Leningrad, 1976
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Третьяков, Павел Михайлович na ruskej Wikipédii.