Preskočiť na obsah

Diaľnica A1 (Slovinsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica A1 (Slovinsko)
Diaľnica A1 (Slovinsko)
Diaľnica A1
Diaľnica A1 (Slovinsko)
Diaľnica A1 (Slovinsko)
  v prevádzke 
Základné údaje
Správca Družba za avtoceste v Republiki
Sloveniji d.d. (štát) 
Výstavba 1970-2009 
Celková dĺžka 255,2 km 
v prevádzke 255,2 km
Štát Slovinsko Slovinsko
Štatistický región Podravska regija
Savinjska regija
Zasavska regija
Osrednjeslovenska regija
Notranjsko-kraška regija
Obalno-kraška regija 
Výjazdy 43 (v prevádzke) 
Križovatky 7 (v prevádzke) 
Tunely 13 (v prevádzke) 
Výstavba viaduktu Črni Kal, najvyššieho a najdlhšieho mostu v Slovinsku
Výstavba viaduktu Črni Kal, najvyššieho a najdlhšieho mostu v Slovinsku
Výstavba viaduktu Črni Kal, najvyššieho a najdlhšieho mostu v Slovinsku 
Objekty na trase

Diaľnica A1 (slovin. Avtocesta A1, Štajersko-primorska avtocesta) je 255,2 km dlhá diaľnica v Slovinsku, ktorá sa nachádza na trasách európskych ciest E57, E59, E61 a E70. Smeruje naprieč celou krajinou od hraničného priechodu Šentilj cez Maribor, Celje, Ľubľanu až po križovatku Srmin neďaleko talianskej hranice. Diaľnica A1 sa skladá zo 486 objektov s celkovou dĺžkou 72 535,50 metra čo je približne 30% z celkovej dĺžky diaľnice[1].

Pripravovaný začiatok výstavby tejto diaľnice v koncom 60. rokov sprevádzala takzvaná cestná aféra. Išlo o spor s juhoslovanskou federálnou vládou, ktorá vo výstavbe ciest uprednostnil pred najbohatšou časťou republiky Slovinskom Srbsko a Bosnu a Hercegovinu. Problém sa nakoniec podarilo vyriešiť a výstavba sa začala v máji 1970 na úseku Vrhnika-Postojna juhozápadne od Ľubľany. Tento úsek sprevádzkovali ako vôbec prvý v krajine dňa 29. decembra 1972. V nasledujúcich rokoch sa rozbehla i výstavba úsekov Kozarje-Vrhnika a Postojna-Razdrto, ktoré nadväzovali na predošlý úsek. 21. júla 1976 bol otvorený 51 kilometrový úsek Fram-Arja vas, ktorý však bol vybudovaný len v polovičnom profile.

V 80. rokoch sa staval len jediný úsek medzi obcami Malence a Kozarje, ktorý otvorili 28. októbra 1988. Do rozpadu Juhoslávie bol ešte otvorený krátky úsek za rakúskou hranicou pri obci Šentilj. V nasledujúcich rokoch sa výstavba sústredila na urýchlené dokončenie diaľnice a dokončenie druhého profilu úseku Fram-Arja vas. Výstavba na diaľnici A1 bola ukončená 14. augusta 2009 otvorením poslednej časti úseku Pesnica-Slivnica, ktorý vytvára východný obchvat Mariboru. Diaľnica A1 sa tak po diaľnici A5 stala druhou kompletne dokončenou diaľnicou v krajine.

Nasledujúca tabuľka ponúka detailný prehľad postupnosti otvárania úsekov diaľnice A1[2].

Úsek Dĺžka Dátum otvorenia
Šentilj (hranica) - Šentilj 1,2 km 18.9.1991
Šentilj - Pesnica 9,5 km 18.10.1996
Pesnica - Slivnica 20,8 km 22.5.2000 (časť)
14.8.2009 (celý úsek)
Slivnica - Fram 2,6 km 16.11.1998
Fram - Arja vas 51,0 km 21.7.1976 (polovičný profil)
25.10.1996 (plný profil)
Arja vas - Vransko 20,9 km 19.9.1997
Vransko - Blagovica 16,8 km 12.8.2005
Blagovica - Šentjakob 20,3 km 1.7.2003
Šentjakob - Malence 10,7 km 27.8.1999
Malence - Kozarje 7,5 km 28.10.1988
Kozarje - Vrhnika 12,4 km 21.9.1979
Vrhnika - Postojna 30,1 km 29.12.1972
Postojna - Razdrto 11,1 km 14.9.1974
Razdrto - Čebulovica 8,8 km 12.7.1995
Čebulovica - Divača 5,1 km 12.7.1995
Divača - Kozina 6,7 km 27.3.1998
Kozina - Klanec 4,8 km 24.11.2000
Klanec - Srmin 14,9 km 25.11.2004

Diaľničné križovatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Diaľničné križovatky na diaľnici A1
Pomurska avtocesta Razcep Dragučova (3)
Podravska avtocesta Razcep Slivnica (7)
Severna obvoznica Ljubljane Razcep Zadobrova (27)
Gorenjsko-dolenjska avtocesta Razcep Malenice (31)
Gorenjsko-dolenjska avtocesta Razcep Kozarje (36)
Vipavska hitra cesta Razcep Razdrto (43)
Sežanska avtocesta Razcep Gabrk (45)
Hitra cesta Razcep Srmin (50)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Súpis objektov na diaľnici A1 (DARS)[nefunkčný odkaz]
  2. História výstavby diaľnice A1 na stránke DARS-u [online]. [Cit. 2010-09-13]. Dostupné online. Archivované 2017-11-08 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]