Dioxippos z Atén
Dioxippos (starogr. Διόξιππος – Dioxippos) bol olympijský víťaz v pankratiu v roku 336 pred Kr.[1]
Dioxippos z Atén zvíťazil na 111. olympijských hrách v roku 336 pred Kr. v pankratiu.[1] Jeho sila, sláva a majstrovstvo v tejto disciplíne bolo také veľké, že sa súperi s ním neodvážili stretnúť v súboji. Takéto víťazstvo sa v starovekom Grécku označovalo slovom akoniti, t. j. víťazstvo „bez dotknuia sa prachu (piesku)", čiže bez toho, aby súper nastúpil na zápas.[2] Pankration zaviedli na 33. olympijských hrách v roku 648 pred Kr.[3] Bol to pästiarský zápas, pri ktorom boli dovolené všetky zápasnícke chmaty, údery päsťou, kopanie a vykrúcanie údov.[4]
Po niekoľkých rokoch sa Dioxippos, ako mnoho iných Grékov, zúčastnil Alexandrovej vojenskej výpravy proti Perzskej ríši.[1][5][6] V roku 325 pred Kr. bol Alexander Veľký v Pandžábe (dnes Pandžáb v Pakistane) neďaleko rieky Indus pri jednom z útokov na hradby dobývaného mesta zranený šípom.[7] Keď sa vyliečil priniesol obetu bohom a dal zorganizovať symposion (priateľské posedenie mužov pri večeri a víne[8]). Počas tohto symposia potom opitý a agresívny popredný macedónsky vojak menom Koragos posmešne urážal Dioxippa, tvrdiac, že sa mu v boji nevyrovná a vzápätí ho vyzval na súboj. Dioxippos túto výzvu bez najmenšieho strachu s nadšením prijal. Alexander sa ich spočiatku pokúsil odradiť od boja, ale vzhľadom na radosť mužstva z tohto súboja naň nakoniec súhlas dal.[5]
Staroveký historik Diodoros píše, že v určený deň sa na miesto ich súboja zhromaždilo niekoľko tisíc mužov. Keď sa súperi zjavili, oba tábory ich s jasotom privítali, Macedónci očakávajúc víťazstvo svojho krajana Koraga a Gréci víťazstvo Dioxippa. Macedónec prišiel v drahej zbroji, ozbrojený kopijou, sarísou (dlhá obojstranná kopija[9]) a mečom a Aténčan nahý, naolejovaný ako športovec, s obvyklým kyjakom v ruke. Ich zjav vyvolal v mužoch taký údiv, akoby videli bohov. Macedónčan Koragos vo svojej lesklej zbroji vyzeral ako boh Ares a veľké svalnaté telo Dioxippa pripomínalo hrdinu Hérakla.[5]
Ich súboj však navzdory očakávaniam netrval dlho a skončil jednoznačným víťazstvom Dioxippa. Súboj začal tak, že Dioxippos sa vyhol Koragovej hodenej kopiji a následne aj sarísy, ktorú mu polámal. Po týchto dvoch neúspechoch Koragos chytil meč a chcel ho vytasiť, ale Dioxippos mu bleskurýchlo jednou rukou meč chytil a druhou ho uchopil za nohy a zvalil ho na zem. Potom sa mu víťazoslávne postavil nohou na krk, zdvihol kyjak a pozrel sa na publikum. Diváci boli z takého mimoriadneho výkonu udivení. Alexander však nariadil omilostenie porazeného Koraga. Dioxippos následne oslávil víťazstvo, z ktorého sa mu ale osud dlho nedoprial tešiť. Sklamaný Alexander sa z prehry svojho krajana správal k nemu chladne a Macedónci voči nemu vo svojej žiarlivosti a nenávisti zašli tak ďaleko, že sa ho neštítili obviniť z fingovanej krádeže zlatého pohára. Nešťastný Dioxippos nezniesol takúto potupu, napísal Alexandrovi list o zmanipulovanej pasci a spáchal samovraždu. Alexander si po prečítaní listu uvedomil aký to bol statočný človek a z jeho smrti ostal veľmi zarmútený.[5]
V príbehu vo verzii antického autora Klaudia Ailiana Dioxippos Koraga v súboji zabil a preto bol tak nenávidený.[10] Jeho príbeh ilustruje vnímanie rozdielu medzi Grékmi a Macedóncami. Macedónia bola v staroveku dlho v gréckych očiach „polobarbarská krajina“. Na sklonku klasickej doby už nemali reči o polobarbarskej Macedónii podklad a vyplývali v najlepšom prípade z dožívajúcich predsudkov.[11]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 54.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 148.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 114.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 250.
- ↑ a b c d Diodoros, Bibliotheca historia, 17,100.
- ↑ Quintus Rufus, Historiae Alexandri Magni, 9,7.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 491.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovak, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 439.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovak, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 112.
- ↑ Ailianos, Poikilé historia, 10,22.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 462-463.