Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK

Archív: 2019 – 2020, 2021 – 2023

Sofia Pruská

Ahoj, môžem sa spýtať, či Sofia Pruská má byť Sofia alebo Žofia? Lebo na tom článku je upozornenie o presunutí na Žofia Pruská. Či by si mi nevedel pomôcť? Ďakujem za odpoveď. --Tom z TN (diskusia) 18:23, 27. január 2024 (UTC)

@Tom z TN: Literatúra pozná oba tvary: MITTERAND, Frédéric. Zvrhnutí orli: pád Romanovcov, Habsburgovcov a Hohenzollernovcov. Bratislava : Kalligram, 2013. ISBN 978-80-8101-760-5. S. 398. či CORTI, Egon Caesar Conte. Alžbeta zvláštna žena: podľa písomnej pozostalosti cisárovnej, denníkov jej dcéry a iných neuverejnených denníkov a dokumentov. Bratislava : Ikar, 2008. ISBN 978-80-551-1700-3. S. 320. používa Žofia Pruská. HOLEC, Roman. Bratislavskí Habsburgovci. Bratislava : Marenčin PT, 2019. ISBN 978-80-569-0254-7. S. 251. používa Sofia Pruská. Uviedol by som oba tvary, jeden urobil ako presmerovaciu stránku. Ktorý názov by mal byť hlavný... Obe mená: Žofia i Sofia sú v slovenskom jazyku používané. Na druhú stranu, zdá sa, že na slovenskej Wikipédii pre princezné/kráľovné už prevláda tvar „Žofia XYZ“. Možno z čisto systematického hľadiska by som zvolil ten.--ScholastikosSVK (diskusia) 18:55, 27. január 2024 (UTC)

@ScholastikosSVK: Ďakujem veľmi pekne. Nad tým článkom som si dal veľa práce. Tak to premiestnim. --Tom z TN (diskusia) 19:20, 27. január 2024 (UTC)

@Tom z TN: Nie je zač :). Nečítal som článok, všimol som si však ešte, že niektoré tvary mena Sofia tam zostali. Bolo by fajn to zosúladiť úplne. Tvar Sofia Pruská by bolo potom dobré pridať do úvodu článku ako tomu býva zvykom, pozri napr. tu Irenej z Lyonu. Daný tvar odcitovať knihami, ktoré som tu uviedol. Nemecké meno kurzívou a prostredníctvom šablóny VJZ (nem. Sophie Dorothea Ulrike Alice). Čo sa týka citácií, mal by si do článku pridať celé bibliografické zápisy citovaných kníh. Robí sa to napríklad na mieste, kde nejakú knihu spomínaš prvýkrát. Z „Gelardi 2005 , s. 3“ a pod. nie je zrejmé, o ktorú knihu ide. Prípadne sa to dá vyriešiť tak, že sa tá kniha odcituje v referencii pri prvom výskyte a potom sa všade dáva tá istá referencia a za ňu sa dáva šablóna s číslom strán. Pozri napr. Magister Ákoš. Eventuálne sa môže bibliografický zápis celej knihy uviesť niekde na záver do osobitnej kapitoly. Prajem veľa síl so ďalšej tvorby!--ScholastikosSVK (diskusia) 20:31, 27. január 2024 (UTC)

@ScholastikosSVK Ďakujem veľmi pekne za radu. --Tom z TN (diskusia) 20:40, 27. január 2024 (UTC)

The Wikipedia Asian Month 2023 Barnstar

Dear ScholastikosSVK :

Congratulations! Thank you so much for participating in the Wikipedia Asian Month 2023. We are very grateful for your dedication to the Wikimedia movement and effort in promoting Asian content. Hope to see you again this year and celebrate the 10th year of Wikipedia Asian Month together.

Sincerely,

Wikipedia Asian Month International Team

Augusta Sasko-Weimarsko-Eisenašská a Alica Sasko-Koburská

Ahoj ScholastikosSVK. Mám taký problém. Napísal som dnes článok Augusta Sasko-Weimarsko-Eisenašská a dávnejšie Alica Sasko-Koburská a teraz mi to nejaká IP adresa chce premiestniť na iné názvy ako napríklad: Augusta Sasko-weimarsko-eisenašská a Alica Sasko-cobursko-gothajská a teraz neviem ako to má byť. Či by si mi nevedel nejako pomôcť. Ďakujem veľmi pekne. PS: Nad tými článkami som si dal veľa práce. --Tom z TN (diskusia) 15:58, 3. jún 2024 (UTC)

Ahoj aj môj ďalší starší článok Šarlota Meklenbursko-Strelická mal by byť premiestnený na Šarlota Meklenbursko-strelická. A ja fakt neviem čo s tým. Ďakujem veľmi pekne. --Tom z TN (diskusia) 16:20, 3. jún 2024 (UTC)

Ahoj, povedal by som, že je to na širšiu diskusiu. @Vasiľ: ?; možno to už v praxi riešil @Armin: ?

Napríklad MÚCSKA, Vincent; DVOŘÁKOVÁ, Daniela; LENGYELOVÁ, Tünde; HOLEC, Roman. Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch. Praha : Ottovo nakladatelství, 2014. ISBN 978-80-7451-299-5. píšu tie mená konštantne s veľkými písmenami a je ich v knihe pomerne veľa, takže predpokladám, že to zvažovali aj hlbšie:

napr. Ernest Karol Habsbursko-Lotrinský – syn Rainera Jozefa Habsbursko-Lotrinského a Márie Alžbety Savojsko-Carignanskej; Ferdinand I. Bulharský – sasko-cobursko-gothajský princ, bulharský cár, brat Filipa Sasko-Cobursko-Gothajského a Klotildy Sasko-Cobursko-Gothajskej; František Salvátor Rakúsko-Toskánsky – rakúsky arcivojvoda, syn Karola Salvátora Rakúsko-Toskánskeho a Márie Imakuláty Neapolsko-Sicílskej; manžel Márie Valérie Habsbursko-Lotrinskej; František Ferdinand Habsbursko-Lotrinský-Este – rakúsky arcivojvoda, syn Karola Ľudovíta Habsbursko-Lotrinského a Márie Anunciaty Neapolsko-Sicílskej...

Títo autori už majú čo to v oblasti napísané. Niekto by mohol argumentovať tým, že ide o české vydavateľstvo, ktoré nevykonalo dôkladnú jazykovú revíziu, ale napr. prof. Holec používa tvary s veľkými písmenami aj vo svojej knihe Bratislavskí Habsburgovci (Bratislava: : Marenčin PT, 2019).

Nie je to ani jediná kniha, ktorá tak píše, len námatkovo:

1. DOMENOVÁ,, Marcela (ed.). Fragmenty knižnej kultúry z obdobia slovenského národného vývinu (1780-1875) vo fondoch historických knižníc mesta Prešov I. Prešov : Štátna vedecká knižnica v Prešove, 2016. ISBN 978-80-89614-34-9. S. 26. : „František Karol Habsbursko-Lotrinský“;
2. ŠIŠKOVÁ, Ingeborg. Dejiny hudby: Klasicizmus.. Bratislava : Ikar, 2011. ISBN 978-80-551-2778-1. S. 375. : „Šarlota Meklenbursko-Strelická“.
3. DUDINSKÁ, Irina. Politologické penzum III. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-555-1522-9. S. 11. : „František I. (František Karol Habsbursko-Lotrinský)“.
4. MITTERAND, Frédéric. Zvrhnutí orli: pád Romanovcov, Habsburgovcov a Hohenzollernovcov. Bratislava : Kalligram, 2013. ISBN 978-80-8101-760-5. S. 391. : „Viktória Melita Sasko-Kobursko-Gothajská“.
5. SEGEŠ, Vladimír, a kol. Kniha kráľov. 4. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010. ISBN 978-80-10-02026-3. S. 264. : „Leopold II. Habsburský-Lotrinský“.
6. Vojny sveta: Ottova encyklopédia napr. „Karol Salvator Rakúsko-Toskánsky“ (s. 355)

Teoreticky by sa tu asi dalo analogicky uplatniť PSP: „Spojovník (-) sa píše: aa) v osobných menách (cudzích rodných menách, priezviskách) napr. Jean-Paul, Hans-Dietrich (rodné mená), Meliš-Čuga, Šteller-Šteliar, Joliot-Curie, Rázusová-Martáková, Curie-Skłodowska, Lacková-Zora (zložené priezviská).“ Veľmi podobne Beliana má heslo „Habsburg-Lothringen, Otto“ (hoci je teda vnímané už ako priezvisko).

Slovníky sa takýmto menám niekedy vyhýbajú opisom. Napr. BLS IV, s. 295 píše ako „Klotilda, sasko-kobursko-gothajská princezná“. V literatúre sa však možno stretnúť aj s tvarmi s malým písmenom. Osobne som asi za písanie s veľkým písmenom, zdá sa mi (aspoň čo som pozeral v digitálnej knižnici, že prevažuje); zachováva to jednotný tvar s modernými zloženými priezviskami, napríklad aj bývalých aristokratov (Otto Habsburg-Lothringen) a nakoniec z praktického hľadiska tieto tvary môžu (a budú) vznikať prekladom z českej Wikipédie, kde je zaužívaný tvar s veľkými písmenami.--ScholastikosSVK (diskusia) 19:47, 3. jún 2024 (UTC)

Ďakujem veľmi pekne a mám naspäť premiestniť všetky tie články pod ich staré názvy? A ešte ďakujem. --Tom z TN (diskusia) 04:21, 4. jún 2024 (UTC)

Slniečkár

Nazdar. Ad [1]: dva zbežné postrehy (neštudoval som to zatiaľ podrobne): 1. na margo „Okrem alternatívnych médií (napr. ZEM & VEK)“: IMHO buď nie je dobre zvolený ten pojem, alebo ten príklad. Aspoň teda ak sa uvažuje definícia v zmysle cs:alternativní média alebo en:alternative media. Oni sa tak síce radi samoštylizujú, o alternatívne médium v zmysle tamtých definícií ale nejde, pretože v prvom rade v ich prípade nejde o žurnalistiku. Ako príklad alternatívneho média ma napadá snáď taký Štandard, tam sa ešte dá s prižmúrením oka hovoriť o žurnalistike a zároveň to rozhodne asi teda nie je mainstream. Alebo niektoré ľavičiarske počiny, ako Slovo alebo niekdajší jeToTak.sk.

Druhá vec to stavanie na citáciách Perného. Ako ja rozumiem, že tam chceš mať nejakú kritiku, dá sa ale vôbec chápať ako (odborne) relevantný autor? --Teslaton (diskusia) 13:32, 6. jún 2024 (UTC)

Ahoj, vďaka za pripomienky!

Ad 1. Nechcel som tam priamo písať, že „okrem konšpiračných médií“, lebo také tvrdenie by zrejme vyžadovalo zdroje a zbytočne (už v úvode) zahlcovalo článok. Máš možno nejaký iný návrh, ako výraz nahradiť? Podľa „kontroverzných médií“? alebo teda konšpiračných? Za zmienku to v úvode podľa mňa stojí, keďže ak nerátam staršie zmienky z časopisu Kozmos, je ZEM & VEK periodikum s najväčším výskytom slova (plus teda Google prezrádza, že nie sú jediní tohto druhu, ktorí to používajú)

Ad 2. S tým Perným súhlasím, že je problematický, ale nič lepšie z toho tábora bohužiaľ asi nenájdem(e). Faktom je, že je PhD., pracovníkom Matice, podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov... hoci aj ich periodiká sú vcelku... ehm hardcore. Celkovo vzaté jeho postoj asi naozaj odráža a systematizuje mienku spektra ľudí, ktoré termín „slniečkár“ používa, pričom daná časť nie je/nemala byť výslovne odbornou vedeckou analýzou, skôr opisom kritickej mienky časti spoločnosti. Snažil som sa, aby kritika pochádzala aspoň z ako tak prijateľného zdroja (v porovnaní s tým, čo je dostupné; Literárny týždenník), aby jeho tvrdenia boli zasadené to do ucelenejšieho rámca a vybrať z článku časti, ktoré nie sú výslovne konfrontačné. Najprv som chcel do článku zaradiť osobitnú kategóriu „opisy a názory“, ktorú som chcel rozdeliť na odborno-vedecké postoje a politicko-kritické postoje, ale potom som sa rozhodol to spracovať inak, keďže tie texty sa spravidla nedajú citovať priamo (dĺžka, formulácie, zdroje...). V prípade, ak by sme nenašli lepšie zdroje, tak cestu v riešení tejto pripomienky by som videl asi v objasnení Perného postavenia a hodnotového & odborného zakotvenia v článku, ak sa ti terajší stav javí nedostatočný. Samozrejme to nevylučuje úpravy/odstránenie časti textu, ale IMHO bez opisu stereotypných znakov, ktoré bývajú „slniečkárom“ pripisované ten článok plne vyvážený / informatívny nebude. --ScholastikosSVK (diskusia) 14:47, 6. jún 2024 (UTC)

Otázka vzájomnej konkurencie HS, Dennik N a SME

Kvôli prehľadnosti presuniem túto tému sem. Napísali ste:

Čo sa samotnej Vašej druhej úpravy týka, podľa môjho osobného názoru, keď už tam zloženie komisie je uvedené, tak by tam doplnok, že ide o žurnalistov zo Sme a Denníka N zrejme mohol zostať (hoci jeho pridaná hodnota IMHO nie je až taká veľká). Sporné medzi vami bolo, či ich označiť za konkurenciu. V zásade si myslím, že ak by tam aj dané označenie nebolo, čitateľ by si ľahko domyslel, že Hlavné správy a uvedené médiá patria do odlišných kategórií webových stránok/poskytovateľov informácií [sic], resp. že ich ideové zázemie je odlišné.

Nerozumiem tejto Vašej vete, renomovaný analyzátor webových stránok similarweb.com s podttitulom "Effortlessly Analyze Your Competitive Landscape" uvádza všetky tieto tri subjekty v rovnakej kategórii "News & Media Publishers (In Slovakia)", momentálne ranking ("Category Rank") uvádza ako:

1. 1 SME.sk
2. 7 dennikn.sk
3. 8 hlavnespravy.sk

Vy s touto renomovanou stránkou nesúhlasíte a podľa Vás majú tú kategóriu zle koncipovanú a vzájomne netvoria "competitive landscape"? Hurbanista (diskusia) 17:39, 23. jún 2024 (UTC)

Nemienim tu s Vami diskutovať na neviem koľkých miestach naraz. Uvedené vyjadrenie odo mňa neznamená nič iné, než že mi je jasné, že Hlavné správy a Sme / Denník N sú hodnotovo inak nastavené, teda že sa hodnotovo nachádzajú na protipóloch či (ak to tak chcete vnímať) že tvoria akúsi (hodnotovú) konkurenciu. Ale zároveň som tam vyjadril názor, že to nie je nutné zdôrazňovať slovom „konkurenčné“, pretože z iných hľadísk si zase konkurovať nemusia. Išlo z mojej strany o návrh akéhosi kompromisu v spore dvoch iných redaktorov. Týmto považujem diskusiu na mojej diskusnej stránke za ukončenú. --ScholastikosSVK (diskusia) 18:52, 23. jún 2024 (UTC)

Ale to ukončenie je s otvoreným koncom, čiže žiadne, ja sa pýtam či táto Vaša veta platí: "doplnok, že ide o žurnalistov zo Sme a Denníka N [by tam] zrejme mohol zostať" a či teda uvedenie slova "konkurenčných" po doplnení zdroja zo similarweb.com ktorý uvádza že sa jedná o rovnakú kategóriu "News & Media Publishers (In Slovakia)" a "Competitive Landscape" je možné alebo to porušuje nejaké pravidlo WP.

Ďakujem za Váš explicitný postoj. Hurbanista (diskusia) 20:00, 23. jún 2024 (UTC)

Len znova potvrdzuješ, že si obyčajný dezolát, nič viac. Odvolávať sa na similarweb, ktorý je len strojový agregátor webových stránok, zisťuje ich návštevnosť, určite dopodrobna neoveruje, či sú dané stránky konkurenčné alebo nie, može fakt len návštevník hlavných správ, dezolát ktorý sa odvolá na hocičo, len aby navodil pocit že má akože „praudu“. --2A02:AB04:27BD:AD00:787A:6FE8:E120:2277 20:26, 23. jún 2024 (UTC)

Irrelevantné, chystáte sa im napísať že to majú zle skategorizované a že ich kategorizáciu "News & Media Publishers (In Slovakia)" namietate? Ako chcete "dopodrobna overovať, či sú dané stránky konkurenčné alebo nie," tým že nasadíte agentov ktorí budú zisťovať že či sa náhodou tajne nevenovali pečeniu chleba namiesto svojmu internetovému denníku? Hurbanista (diskusia) 22:24, 23. jún 2024 (UTC)

Tituly

Nazdar. Na margo tých gepetitových odmazávačiek, [2] a spol.: na skwiki je zaužívané uvádzanie titulov ak tak pri mene v úvodnej def. (bez boldu, s wl. na významy tých skratiek, ak je heslo k dispozícii), nie v záhlaví IB, kde je to príliš konské tým obrovským fontom. --Teslaton (diskusia) 22:08, 28. jún 2024 (UTC)

Crosswiki odkazy z výkladu

Nazdar. Na margo [3]: je dlhoročne zaužívané nepoužívať vo výklade odkazy do iných wiki. Novým redaktorom to je znemožnené dokonca natvrdo filtrom. Ak považuješ za žiadúce túto prax challengovať resp. zmeniť, bolo by dobré to urobiť ak tak na základe konsenzu (a teda následne to potom v nejakej dohodnutej forme umožnime všade a všetkým, ak by bola zhoda, že je to žiadúce umožniť). --Teslaton (diskusia) 17:03, 3. august 2024 (UTC)