Dmitrij Anatolievič Medvedev
| Dmitrij Medvedev Дмитрий Медведев | ||||||||
| bývalý predseda vlády Ruskej federácie | ||||||||
.jpg) Medvedev v roku 2018 | ||||||||
 | ||||||||
| 10. predseda vlády Ruskej federácie | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 7. mája 2012 – 15. januára 2020 | ||||||||
| Prezident | Vladimir Vladimirovič Putin | |||||||
| ||||||||
| 3. prezident Ruskej federácie | ||||||||
| V úrade 7. máj 2008 – 7. máj 2012 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 14. september 1965 (59 rokov) Leningrad, Sovietsky zväz (dnešný Petrohrad v Rusku) | |||||||
| Politická strana | Jednotné Rusko | |||||||
| Alma mater | Právnická fakulta Leningradská štátna univerzita | |||||||
| Profesia | vysokoškolský učiteľ | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Svetlana Medvedevová (od 1982) | |||||||
| Deti | Ilia (* 1996) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Dmitrij Medvedev Дмитрий Медведев na da-medvedev.ru | ||||||||
 | Dmitrij Anatolievič Medvedev (multimediálne súbory) | |||||||
Dmitrij Anatolievič Medvedev (rus. Дми́трий Анато́льевич Медве́дев; * 14. september 1965, Leningrad, Sovietsky zväz) je ruský politik. V minulosti tretí prezident Ruskej federácie (od 7. mája 2008 do 7. mája 2012) a desiaty predseda vlády Ruskej federácie (od 8. mája 2012 do 15. januára 2020). Od mája 2012 predseda strany Jednotné Rusko. Pôvodne pôsobil ako právnik, kandidát právnických vied.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otec Anatolij Afanasievič Medvedev, bol profesorom na Leningradskom technologickom inštitúte. Matka Julia Veniaminovna rodená Šapošnikovová je filologička, prednášala na Pedagogickom inštitúte A.I. Gercena, neskôr pracovala ako sprievodkyňa v múzeu. Dmitrij Anatolievič Medvedev sa narodil 14. septembra 1965 vo vtedajšom Leningrade, dnešnom Petrohrade. Bol jediným potomkom v rodine. Spolu s rodičmi žil v byte v robotníckej štvrti Kupčino na okraji Leningradu. Študoval na právnickej fakulte vtedajšej Leningradskej štátnej univerzity, na katedre občianskeho práva. Zaujímal sa o vzpieranie, v ktorom aj reprezentoval školu.
Začiatok profesionálnej kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1990 tu dokončil svoju ašpirantúru a získal titul kandidát vied. V rokoch 1990 až 1999 vyučoval na Leningradskej univerzite, tú v tom období premenovali spolu s mestom Petrohrad. Súčasne v rokoch 1990 až 1995 pracoval ako poradca Petrohradského magistrátu Anatolija Sobčaka, kde pôsobil na oddelení pre styk s verejnosťou. Bol bezprostredným podriadeným Vladimíra Putina. V Smoľnom vypracovával zmluvy, dohody a investičné projekty. Bol na stáži v orgánoch samosprávy vo Švédsku. V roku 1998 sa stal predsedom správnej rady Bratského lesopriemyselného kombinátu, veľkého priemyselného komplexu zaoberajúceho sa ťažbou a spracovaním dreva.
Vstup do vysokej politiky
[upraviť | upraviť zdroj]Počas roku 1999 sa dostal spolu so skupinou ľudí z Petrohradu, ktorú priviedol Vladimir Putin po odstúpení Jeľcina, do vrcholových štátnych postov v Moskve. Od júna roku 2000 bol predsedom správnej rady firmy Gazprom.
Toho istého roku sa tiež stal vedúcim kancelárie prezidenta Ruskej federácie, viedol predvolebný štáb Putina. Od 14. novembra 2005 bol námestník predsedu vlády Ruskej federácie. 10. decembra 2007 vyhlásila strana Jednotné Rusko a viaceré ďalšie strany, že podporia jeho kandidatúru na post prezidenta vo voľbách v roku 2008.
Na poste prezidenta
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
7. marca 2008 vyhral v prezidentských voľbách, keď získal 70,28 % právoplatných hlasov voličov. 7. mája 2008 nastúpil na post prezidenta Ruskej federácie. Po voľbách naďalej presadzoval politiku blízku Vladimirovi Putinovi.
V auguste 2008 začali na jeho príkaz ruské vojská ofenzívu proti gruzínskym silám, ktoré prenikli do Južného Osetska.
Vo vyhlásení v denníku Novaja Gazeta zo septembra 2009 kritizoval v Rusku najmä nedostatok demokracie, korupciu, hospodársku zaostalosť, ktorú plne odhalila hospodárska kríza. Pasivitu občanov, ich sovietsky spôsob myslenia a spoliehanie sa, že ich problémy vyrieši niekto iný. Kritizoval aj podnikateľov, ktorí vedú neefektívny a energeticky náročný priemysel a stále neprikročili k modernizácii podnikov. Za slabinu hospodárstva tiež označil závislosť na predaji nerastných surovín. Novinári však toto vyhlásenie hodnotili iba ako propagandistický ťah, pretože v Medvedev v krajine ako prezident nemá hlavné slovo, rovnako v minulosti stál vo významných funkciách a sám bol preto zodpovedný za riešenie spomínaných problémov, ktoré pretrvávajú už dlhšiu dobu.[1]
Pri príležitosti osláv 65. výročia skončenia druhej svetovej vojny Medvedev ako prvý z novodobých predstaviteľov Ruska kritizoval a odsúdil Stalina a zdôraznil, že veľkú vlasteneckú vojnu vyhrali ľudia[2]. Ako jeden z prvých otvorene hovoril aj o zodpovednosti Stalina a ostatných najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu za masaker poľských zajatcov v Katyni[3].
Predseda vlády
[upraviť | upraviť zdroj]7. mája 2012 jeho mandát prezidenta skončil. Novozvolený prezident Vladimir Putin ho následne vymenoval za Predsedu vlády. 8. mája 2012 návrh potvrdila aj Štátna Duma.
15. januára 2020 spolu s ostatnými členmi vlády náhle odstúpil z funkcie predsedu vlády.[4] Jeho funkciu predsedu vlády prebral Michail Vladimirovič Mišustin.[5]
Neskoršie pôsobenie
[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 2020 pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady RF. Medvedev síce verejne tvrdil, že má naďalej s Putinom dobré priateľské vzťahy, ako napr. v interview pre noviny Komsomolskaja Pravda v júli 2020. Ale väčšina analytikov predpokladá, že jeho odchod z funkcie premiéra bol výsledkom roztržky s Putinom.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa Medvedev prejavoval ako vojnový štváč, keď urobil viacero šokujúcich a provokatívnych vyhlásení a hrozieb namierených proti Západným demokraciám.[6][7][8] Medzinárodní analytici opísali tento obrat ako pokus kedysi umierneného Medvedeva kryť si chrbát a zabezpečiť si svoju politickú budúcnosť počas nepokojov spôsobených vojnou a čoraz nacionalistickejšou a agresívnejšou politickou klímou v Rusku.[9]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]
Medvedev sa v roku 1982 oženil so svojou láskou z detstva Svetlanou Vladimirovnou Linnikovou. V roku 1996 sa im narodil syn Ilia.
Medvedev má rád hard-rock, je milovník kapiel Deep Purple, Black Sabbath, Pink Floyd a Led Zeppelin. Zbiera aj ich originálne vinylové platne a sám o sebe hovorí, že vlastní všetky nahrávky Deep Purple. Tieto kapely počúval ešte ako mladý, zbieral ich nahrávky aj v období, kedy sa tieto kapely nachádzali na čiernej listine štátom zakázaných prejavov západnej kultúry. Vo februári 2008 sa Medvedev spolu so Sergejom Ivanovom ukázal na koncerte Deep Purple v Moskve.
Napriek nabitému programu sa najmenej hodinu ráno a hodinu večer venuje plávaniu a návštevám posilňovne. Podľa viacerých názorov je Medvedev človek miernej povahy s mierne liberálnymi a pragmatickými názormi, schopný organizátor a priaznivec Vladimira Putina.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Medvedev kritizoval deficit demokracie a podnikavosti v Rusku [online]. pravda.sk, 10. septembra 2009 18:45, [cit. 2009-09-13]. Dostupné online.
- ↑ TÓDA, M. Moskva sa teší na najväčšiu parádu. Medvedev väčší geroj ako Putin [online]. sme.sk, 8.5.2010, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Medvedev promises whole truth behind Katyn massacre [online]. rian.ru, 6.12.2010, [cit. 2011-01-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ČTK. Putin chce meniť ústavu. Medvedev podal demisiu. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-01-15. Dostupné online [cit. 2020-01-16]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Michail Mišustin naznačen premier-ministrom Rossii. Dmitrij Medvedev zaňal post zamestiteľa predcedateľa Covbeza (Rus.: Михаил Мишустин назначен премьер-министром России. Дмитрий Медведев занял пост заместителя председателя Совбеза) [online]. meduza.io, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
- ↑ AFP. Russia’s Ex-Leader says Arrest of Putin Abroad Would be ‘Declaration of War’ [online]. kyivpost.com, 2023-03-23, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Al Jazeera. Medvedev warns of nuclear war if Russia defeated in Ukraine [online]. aljazeera.com, 2023-01-19, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Bývalý ruský prezident Medvedev znova hrozí Ukrajine použitím jadrových zbraní [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-01-11, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
- ↑ MACKINNON, Amy. The Fall and Fall of Dmitry Medvedev [online]. foreignpolicy.com, 2022-06-23, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dmitrij Anatolievič Medvedev