Katynský masaker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dôstojníci poľskej armády, ktorí boli zajatí sovietskou armádou
Pohľad na exhumované telá najväčšieho z hrobov v Katyni, rok 1943
Predmety nájdené v Katynskom masovom hrobe

Katynský masaker alebo Katynská masakra je pomenovanie masových vrážd poľských vojakov a civilistov počas druhej svetovej vojny, spáchanej sovietskou tajnou službou (NKVD) a armádou. V Katynskom lese bolo začiatkom roka 1940 NKVD popravených asi 20 000 - 26 000 zajatých poľských dôstojníkov, policajtov, kňazov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli odvedení do ZSSR počas obsadenia a neskoršej okupácie časti Poľska v roku 1939. Tento vojnový zločin je jednou z najväčších tragédií v novodobých dejinách Poľska a stále zaťažuje poľsko-ruské vzťahy.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

V čase, keď sa Poľsko bránilo proti útoku Nemecka, začali Sovieti 17. septembra s obsadzovaním jeho východných území podľa tajných dodatkov k paktu Ribbentrop-Molotov medzi Nemeckom a ZSSR. Počas potláčania posledného poľského odporu sa do ruského zajatia dostalo asi 250 000 Poliakov, ktorí boli deportovaní na územie Sovietskeho zväzu. Väčšina z týchto zajatcov bola neskôr prepustená, ale mnoho prominentných príslušníkov poľskej armády a policajného zboru zostalo uväznených v táboroch v Starobieľsku, Kozeľsku a Ostaškove a ďalšie tisíce poľských civilov bolo väznených v iných táboroch na území ZSSR. Zajatci boli spočiatku vystavení sovietskej propagande, ktorá sa ich mesiace snažila prednáškami, diskusiami a propagačnými akciami prevychovať a nadchnúť pre sovietsky systém.[1] Časť z nich sa však odmietala sovietskej „prevýchove“ podriadiť. Práve tieto osoby, ktoré odmietali spoluprácu so sovietskymi inštitúciami boli považované pre ZSSR za potenciálne nebezpečné.

Masaker[upraviť | upraviť zdroj]

Stalin pôvodne neplánoval väčšinu Poliakov vôbec prepustiť. V súlade s jeho predošlou politikou, ktorú aplikoval na konci 30. rokov počas veľkého teroru bolo možné očakávať, že nebezpečný poľský dôstojnícky zbor zlikviduje ako celok. Keďže bolo oprávnené očakávať, že veľká časť zajatých dôstojníkov sa po prepustení zapojí do podzemného hnutia a bude vyvíjať protisovietsku činnosť.[2] Aj predošlé prenasledovanie počas veľkého teroru sa z veľkej časti dotklo poľskej menšiny, žijúcej v západných častiach ZSSR.[2]

V októbri zajatcov vypočúvala NKVD a snažila sa ich získať na svoju stranu. Väčšina zajatých však odmietla spoluprácu a prejavila odpor ku komunizmu. Boli klasifikovaní ako nepriatelia ľudu a Ústredný výbor komunistickej strany ZSSR na čele so Stalinom 5. marca 1940 rozhodol o ich poprave zastrelením. Týmto sa mala zlikvidovať poľská elita, ktorá by neskôr mohla prekážať pri zavádzaní komunizmu.

Popravy začali v apríli 1940 likvidáciou tábora v Kozeľsku. Zajatci boli prevezení a popravení v Katynskom lese, asi 14 km západne od Smolenska, blízko železničnej stanice Gnezdovo. Miesto nebolo vybrané náhodne, lebo Katynský les bol miestom popráv sovietskych občanov počas nedávneho veľkého teroru[3]. Nasledoval tábor v Starobieľsku. Zajatcov previezli do Charkova, tam ich popravili a pochovali. Zajatci z Ostaškova boli popravení v meste Tver. Vrátane ostatných táborov s civilnými väzňami bolo popravených okolo 21 857[3] až 26 000 osôb. V počte popravených bolo aj 300[4]-500 osôb z územia Česko-Slovenska (prevažne etnických Poliakov). Jednou z osôb, ktorým sa podarilo vyhnúť poprave bol napr. Józef Czapski.

Príkaz k vražde podpísaný Stalinom, najvyšším sovietskym predstaviteľom, Klimentom Vorošilovom, významným maršalom Červenej armády, Molotovom, sovietskym diplomatom, a tiež Anastázom Mikojanom, členom Štátneho výboru obrany. Na ľavej strane dokumentu je poznámka „za“ (v zmysle súhlasu) umiestnená za podpisom Michaila Kalinina a Lazara Kaganoviča.

Odhalenie[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 1941 začala vznikať Poľská armáda v ZSSR. Podmienkou dohody medzi ZSSR a Poľskou exilovou vládou bolo prepustenie poľských zajatcov. Mnohí z nich však chýbali. V lete roku 1942 boli objavené prvé telá poľských dôstojníkov na Nemcami obsadených územiach v Katyni. Celá aféra sa však prevalila až v zime 1943, keď Nemci prehrali bitku o Stalingrad a potrebovali masaker propagandisticky využiť. Začalo sa vyšetrovanie, Nemecko obvinilo z masakru ZSSR a Sovieti vzápätí obvinili Nemcov. Napokon bol prizvaný Červený kríž. Medzinárodná komisia pripísala zločin Sovietskemu zväzu. Na vyšetrovaní sa podieľal i slovenský patológ a spisovateľ František Šubík[5]. Ale na usvedčenie Nemcov zo zločinu v Norimbergu nebolo Sovietskym zväzom poskytnutých dosť dôkazov. Dôkazy usvedčujúce Sovietov, ktoré poskytla poľská exilová vláda, tribunál taktiež odmietol. Sovietsky zväz priznal zodpovednosť až v roku 1990, kedy pripustil, že ide o zločin stalinizmu. V roku 1989 bol na mieste masakru vystavaný pamätník.[3] Následne boli označené aj ostatné masové hroby a boli vydané kópie kľúčových dokumentov, vrátane rozhodnutí o likvidácii zajatcov podpísaných vedením ZSSR. Dodnes ešte neboli sprístupnené všetky ruské archívy a nebol potrestaný žiaden z vinníkov.

Ospravedlnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšetrovanie vykonané generálnou prokuratúrou Sovietskeho zväzu v rokoch 1990-1991 a neskôr generálnou prokuratúrou Ruskej federácie v rokoch 1991-2004 potvrdilo zodpovednosť sovietskych orgánov za masakre. Vyšetrovanie potvrdilo smrť najmenej 1803 poľských občanov, avšak neklasifikovalo tento masaker ako vojnový zločin. Vyšetrovanie bolo uzavreté z dôvodu, že páchatelia masakru už bol mŕtvi, a pretože ruská vláda neklasifikovala mŕtvych ako obete stalinských represií a odmietla ich rehabilitáciu[6].

26. novembra 2010 štátna duma Ruskej federácie vydala vyhlásenie „O Katyňskej tragédii a jej obetiach.“, v ktorej priznáva vinu za masové popravy poľských občanov zločinom stalinskému režimu, pričom dodáva, že priamu zodpovednosť za popravy niesol sám Stalin a ďalší vyšší predstavitelia krajiny.[7] Niektoré dôkazy o zodpovednosti sovietskych orgánov zverejnil v roku 1990 Boris Jeľcin. Ako jeden z prvých predstaviteľov Ruska o Stalinovej zodpovednosti za masové vraždy hovoril verejne prezident Medvedev na jar 2010.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Roberts, G., 2005, Katyn. in Schelton, D. L. (Editor), Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity. Vol. 2 I–S, Macmillan Reference, Thomson Gale, Detriot, s. 606 - 608
  2. a b Snyder, T., 2010, Bloodlands. Europe between Hitler and Stalin. Basic Books, New York.
  3. a b c Katyň [online]. Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia, [cit. 2016-05-28]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Sotáková, M., 2014, Místo gestapa NKVD. Extra Válka, II. světová, Speciál Čechoslováci v boji proti nacizmu, s. 16 - 17
  5. BORÁK, Mečislav. Zločin v Katyni a jeho české a slovenské souvislosti [online]. [Cit. 2009-09-06]. Dostupné online.
  6. Russian, Polish Leaders To Mark Katyn Anniversary [online]. rferl.org, 6.4.2010, [cit. 2011-04-13]. Dostupné online. (po rusky)
  7. O Katyňskoj tragedii i jijo žertvach [online]. polit.ru, [cit. 2010-11-26]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]