Dobrá (Trenčianska Teplá)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°55′22″S 18°06′18″V / 48,922894°S 18,105125°V / 48.922894; 18.105125
Dobrá
miestna časť obce Trenčianska Teplá
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Rieka Dobranský potok
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°55′22″S 18°06′18″V / 48,922894°S 18,105125°V / 48.922894; 18.105125
Prvá pís. zmienka 1310
PSČ 914 01-pošta Tr. Teplá
EČV TN
Poloha miestnej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha miestnej časti v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dobrá je miestna časť Trenčianskej Teplej.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Leží medzi Trenčianskou Teplou a Opatovou nad Váhom. Cez Dobrú ide cesta I. 61. Západne od obce tečie rieka Váh.

História[upraviť | upraviť kód]

Po prvýkrát sa dobrá spomína v súpise troch dekanátov z roku 1310, kde sa spomína aj dobranská fara, ktorá odvádzala pápežské desiatky zoborskému opátstvu. V listine sa spomína aj dobranský farár Tomáš zastávajúci hodnosť opáta.

Medzi prvými šľachtickými rodinami sa objavujú Šimoniovci. Už v roku 1324 členovia tejto rodiny, pochádzajúcej z Tekova, sa delili okrem majetkov v Dobrej aj o majetky v susedných obciach, napr. v Suchých Potokoch a v Hrachovej (pozn.: tieto dve obce už zanikli). V období husitských výbojov museli Šimoniovci niektorý majetok previesť na istých husitov. Cez husitské vojny netrpeli len Šimoniovi ale hlavne obyvatelia Dobrej, ktorí museli utiecť zo svojich domovov do údolia pri Suchých Potokoch. V týchto búrlivých rokoch pravdepodobne zanikla aj dedina Hrachová. Vyskytli sa aj veľké materiálne škody, keď vyhorel románsky kostol, z ktorého sa dodnes zachovala iba veža so zvonicou. Pôvodný zvon bol odvezený a neskôr roztavený za účelom výroby zbraní. Majetkami v Dobrej nedisponovali len Šimoniovci ale aj členovia zemianskych rodín, ako napr. Varšáňovci, Horvátovci či Rozvadskí.

Najstarší dobranský urbár pochádza z roku 1549. V urbári sa spomína richtár Juraj Antuš, 11 sedliakov, 7 želiarov a 12 sedliackych hospodárstiev. Zo zápisov v urbári z roku 1623 sa dá zistiť aké povolanie zastávali miestni ľudia: väčšinu tvorili poľnohospodári a chovatelia dobytka. V urbári sa spomína aj mlynár a krajčír. Po roku 1855 získa rozsiahle majetky v Dobrej barón Juraj Sina. V roku 1877 bolo v obci 272 obyvateľov, 47 domov, v ktorých bývalo 39 sedliakov, 1 stolár, 1 mlynár, 1 hostinský a 5 rodín s kopaničiarskou pôdou.

V druhej polovici 19. storočia tu začala podnikať židovská rodina Smetanovcov, pochádzajúca z Maďarska. Roku 1898 táto rodina odkúpila tehelňu, vybudovanú v roku 1874. Okrem tehelne vlastnili aj majer a krčmu. V období výstavby považskej železnice v Dobrej založil Adolf Smetana v Dobrej kameňolom. Na bojiskách 1. svetovej vojny zahynulo 12 obyvateľov Dobrej. V medzivojnovom období sa zvýšil počet obyvateľov aj domov. Tento rast populácie nespomalila ani 2. svetová vojna.

Po vojne bolo v roku 1956 založené JRD. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa rast populácie zastavil.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Trenčianska Teplá, vydalo: Vydavateľstvo SCM, 1995, strany 78 – 81