Dolen (Blagoevgrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dolen
Долен
dedina
pohľad na časť dediny Dolen z okolitých kopcov
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Blagoevgrad (oblasť)
Okres Satovča
Nadmorská výška približne 1 000 m n. m.
Súradnice 41°37′26″S 23°55′54″V / 41,6237837°S 23,9317417°V / 41.6237837; 23.9317417
Rozloha 29,294 km² (2 929 ha)
Obyvateľstvo 353 (2013)
Hustota 12,05 obyv./km²
PSČ 2968
Tel. predvoľba 07549
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dolen (bulh. Долен) je dedina a zároveň architektonicko-kultúrna rezervácia v pohorí Rodopy v okrese Satovča v Blagoevgradskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov dediny je odvodený od faktu, že Dolen leží v horskej doline pohoria Rodopy.[10][4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Deina leží v okrese Satovča západne od okresného centra v západnej časti pohoria Rodopy[8][1][2][5][7] v doline rieky Satovča, približně 26 km východne od mesta Goce Delčev.[8][1] Od oblastného centra Blagoevgrad je dedina vzdialená približne 128 km.[2] Od Plovdivu je Dolen vzdialený približne 140 km a hlavné mesto Sofia sa nachádza približne 204 km ďaleko.[10][4][8] Nadmorská výška v ktorej Dolen leží sa pohybuje od približne 950 m.n.m. v nižších častiach dediny až po 1200 m.n.m. v najvyššie položených častiach.[10][8]

Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe vykopávok sa zistilo, že už v období doby medenej stávala v oblasti dnešnej dediny trácka osada.[4]

Dedina bola založená v priebehu 15. storočia Bulharmi, ktorí v tých časoch hľadali na usídlenie ťažšie prístupné horské miesta z dôvodu väčšej ochrany pred osmanskými nájazdníkmi a násilným poturčovaním.[2][7][10][3][4][6] Na počiatku stálo 8 do týchto miest sa prisťahovaných rodín, ktoré založili 8 osád, ktoré sa neskôr spojili.[10][3] Podľa tabule pri miestnom chráme bola dedina založená v roku 1460.[3][6]

Najväčšieho rozmachu Dolen dosihol v priebehu 18. a 19. storočia v období bulharského národného obrodenia. Obyvateľstvo sa v tomto období venovalo predovšetkým miestnym tradičným remeslám ako pestovanie tabaku, chov dobytka a zlatníctvo. Časť obyvateľov sa venovalo aj preprave tovaru.[2] V období najväčšieho rozmachu dosahoval počet obyvateľov obce až 2800 ľudí a a chovalo sa tu viac ako 50 000 ovcí.[10][6]

Väčšina stavieb v dedine je staršia ako 150 rokov. Typický dolenský obytný dom je postavený z kameňa, má 2 - 3 poschodia a priestornú terasu, ktorej sa hovorí čardak (bulh. чардак). Prízemná časť domov sa v minulosti používala na ustajnenie domácich zvierat, ale dnes môžeme tento spôsob využitia prízemia vidieť len u niekoľkých domov. Ako pokryv strechy sa používaly typické kamenné dosky.[1][11][6][7][10] Niektoré z domov majú stropné časti zdobené typickou ozdobnou drevorezbou.[2] Vrchné poschodia, ktoré slúžili na ubytovanie ľudí nie sú rozdelené na jednotlivé miestnosti, keďže bývalo zvykom, že celá rodina bývala dokopy v jednej izbe. Steny domov sú široké 60 - 80 cm. Domy boli vystavané tărnovskými majstrami.[10]

V druhej polovici 20. storočia bola dedina spolu s neďalekými dedinami Kovačevica (bulh. Ковачевица) a Lešten (bulh. Лещен) vyhlásená za architektonickú a kultúrnu rezerváciu. Všetky tri dediny sú postavené v rovnakom architektonickom štýle a vytvárajú tak dokopy jedinečný súbor.[8][12][5][1][6][2][10][7] Samotná dedina Dolen bola vyhlásená architektonicko-historickou rezerváciou v roku 1977 a v rámci rezervácie bol až 70 stavbám priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[2][7][8]

Dedina Dolen sa narozdiel od Kovačevice a Leštenu nestala natoľko známou a tak si na jednej strane zachovala v oveľa väčšej miere svoju pôvodnú atmosféru a nestala sa natoľko zkomercializovanou, na druhej strane tento fakt spôsobil, že mnohé hodnotné stavby nie sú zrenovované a taktiež turistická vybavenosť je na oveľa nižšej úrovni.[1][10]

Dedina je vyhľadávaným miestom pre turistov, ktorí uprednostňujú kľud a tesný kontakt s prírodou.[2]

V dnešných časoch sa dedina delí na starú a novú časť.[12]

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé z historických obrodeneckých domov v dedine ponúkajú možnosť ubytovania.[2][12] V dedine sa nachádza niekoľko obchodov a reštaurácií, v starej časti dediny je fungujúci pravoslávny kostol a v novej časti dediny stojí aj mešita, ktorú využívajú miestni moslimskí veriaci.[12]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká časť dediny si zachovala atmosféru z obdobia bulharského národného obrodenia a bola vyhlásená ako architektonicko-historická rezervácia. Približne 70 domov v dedine má priznaný štatút kultúrnej pamiatky. Vzhľad úzkych kamenných uličiek sa od založenia dediny prakticky nezmenil.[2] Celkový počet domov v dedine, postavených v duchu tradičnej rodopskej architektúry presahuje počet 100 jednotiek.[10][6][7][8]

Medzi najvýznamnejšie z pamiatok patria predovšetkým Chrám svätého Mikuláša z roku 1837 spolu s pivničnou školou ako aj tzv. Mikulášskou kašnou (bulh. Николовската чешмаNikolovskata češma).[2][7][8]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na miestny trh, ktorý bol pomerne významný v minulosti chodili svoje produkty ponúkať trhovci až z Egypta, ktorí sa na miesto dostávali s ťavami.[10]
  • V blízkosti dediny sa v okolí dediny zachovali tri rímske mosty, ktoré stály na vtedajších obchodných cestách.[10]
  • Dedina Dolen bola použitá ako miesto, kde bolo natočených niekoľko bulharských filmov.[10]
  • V období bulharského národného obrodenia v časoch, keď bola dedina a jej obyvatelia najviac ohrozovaní tureckými nájazdníkmi sa miestní bulharskí obyvatelia v prípade, že sa chceli zhovárať o vážnych veciach, ktoré sa nemali dostať do uší nepovolaných osôb, stretávali na utajenom mieste v blízkosti cintorína. Aby sa na toto miesto mohli nepozorovane dostať, vykopali tajnú podzemnú chodbu, ktorá spájala miesto stretnutí pri cintoríne s chrámom svätého Mikuláša. Celková dĺžka podzemných chodieb dosahovala až 500 metrov. Tunel sa vykopával len v noci a na zahľadenie stôp sa vykopaná zemina ukladala rovnomerne na existujúce hroby na cintoríne. Dnes sú časti chodieb zasypané a tunel nie je prístupný.[10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f guide-bulgaria.com
  2. a b c d e f g h i j k l bulgariatravel.org [online]. [Cit. 2019-04-17]. Dostupné online. Archivované 2019-04-17 z originálu.
  3. a b c d drumivdumi.com
  4. a b c d e visit.bg
  5. a b c pochivka.bg
  6. a b c d e f g pateshestvia.net
  7. a b c d e f g h opoznai.bg
  8. a b c d e f g h i satovcha.bg
  9. bookvila.bg [online]. [Cit. 2021-11-12]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g h i j k l m n o peika.bg
  11. andrey-andreev.com
  12. a b c d travel.rozali.com