Lešten
| Lešten | |
| Лещен | |
| dedina | |
 celkový pohľad na centrálnu časť dediny
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Blagoevgrad |
| Okres | Gărmen |
| Nadmorská výška | 590 m n. m. |
| Súradnice | 41°38′12″S 23°49′44″V / 41,636764°S 23,828769°V |
| Rozloha | 16,569 km² (1 657 ha) |
| Obyvateľstvo | 8 (2022) [1] |
| Hustota | 0,48 obyv./km² |
| PSČ | 2962 |
| Tel. predvoľba | 07527 |
  Poloha v Bulharsku
| |
| Wikimedia Commons: Leshten | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lešten (bulh. Лещен) je dedina ležiaca v južnom Bulharsku. Nachádza sa v Blagoevgradskej oblasti v okrese Gărmen.[2][3][4][5] Dedina leží v západnej časti pohoria Rodopy[2][4][3][5][6] a je zaujímavá najmä vďaka zachovanej pôvodnej dobovej atmosfére.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina leží v juhozápadných svahoch západorodopského dielu Dăbraš (bulh. Дъбраш)[2][3] v nadmorskej výške približne 590 m. n. m..[3] Nachádza sa približne 8 kilometrov severovýchodne od dediny Gărmen a 15 kilometrov od mesta Goce Delčev.[3] Najbližšie sídla sú dediny Dolno Drianovo a dedina Kovačevica, ktorá je zároveň architektonickou rezerváciou. Vzdialenosť od Plovdivu je približne 190 km a vzdialenosť od hlavného mesta Sofie je približne 210 km.[6]
Západne[3] od dediny preteká rieka Kanina.[2][3] Samotná dedina leží v pomerne strmom horskom teréne.[3][5]
Klíma[upraviť | upraviť zdroj]
Podnebie je prechodne stredomorské s horskými vplyvmi. Najviac zrážok v oblasti padne v priebehu zimy a najmenej v priebehu leta.[3] Ročné obdobia sú jasne rozoznateľné, letá sú teplé a zimy mierne studené.[6]
Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1920 | 535[3] |
| 1926 | 545[3] |
| 1934 | 554[3] |
| 1946 | 571[3] |
| 1956 | 503[3] |
| 1965 | 294[3] |
| 1975 | 87[3] |
| 1985 | 61[3] |
| 1992 | 35[3] |
| 2022 | 8[7] |
Počet obyvateľov sa najvýznamnejšie znížil počas niekoľkých vĺn v ktorých obyvatelia opúšťali dedinu, pričom najmasovejšia vysťahovalecká vlna prebiehala medzi rokmi 1965 – 1972, keď sa veľká časť obyvateľstva presťahovala do dedín Mokrište (bulh. Мокрище) a Zvăničevo (bulh. Звъничево) v plovdivskej oblasti.[3]
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V dedine bolo vždy dominantným náboženstvom pravoslávne kresťanstvo.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Okolie dejiny bolo osídlené už v období staroveku, čo dokazujú nálezy v lokalite Agustnik (bulh. Агустник) juhozápadne od Leštenu, kde boli objavené stopy ľudskej činnosti z druhej polovice prvého tisícročia pred naším letopočtom, konkrétne sa jedná o zvyšky osady a nekropole, ktorá ležala v bezprostrednej blízkosti osady. Južne od dediny sa zase nachádzajú pozostatky dvoch tráckych mohýl s náhrobnými doskami z neskorej železnej doby. Pozostatky antickej osady boli objavené aj v lokalite Zelenka (bulh. Зеленка) juhozápadne od Leštenu.
Dnešná dedina sa prvýkrát spomína pod názvom Leštan (bulh. Лещан) v osmanskom obchodnom dokumente z roku 1671.[3] V roku 1833 bol v dedine postavený Chrám svätej Paraskevy[5][3] a v rovnakom roku pri ňom bola otvorená aj chrámová škola. Pre školu bola neskôr v blízkosti chrámu postavená v roku 1891 vlastná budova. V roku 1912 bola dedina oslobodená spod osmanskej nadvlády a stala sa súčasťou Bulharského cárstva.[3]
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina bola v minulosti najmä poľnohospodárska, pričom prevažovalo a dodnes sa čiastočne zachovalo pestovanie tabaku, zemiakov a chov oviec.[3] Rozšírené je bylinkárstvo a hubárstvo.[2]
V súčasnej dobe sa začína rozširovať aj agroturistika.[2] Na prenájom je prispôsobená veľká časť pôvodných domov v dedine.[4]
Pamiatky a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou obce je Chrám svätej Paraskevy.[3][5] Okrem kostola je zachovaných aj množstvo starých typických obytných domov tzv. rodopského typu[2][4][5] z ktorých časť bola reštaurovaná.[2][5] Najvýznamnejší z nich je tzv. Glinenata kăšta (bulh. Глинената къща, doslova Hlinený dom).[4] Celkovo dvadsaťtri obytných domov v dedine, rovnako ako aj chrám a budova bývalej chrámovej školy má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina je vynikajúcim východiskovým bodom pre turistiku v tejto časti pohoria Rodopy. Rozšírený je aj lov a rybolov.[4][5]
Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina má pravidelné autobusové spojenie s okresnou dedinou Gărmen a s mestom Goce Delčev. Je elektrifikovaná, s pripojením na vodovodnú sieť a približne 50% z cestných komunikácií v katastri obce je spevnených.[3] V dedine sa nachádza krčma, ktorá sa nachádza v budove bývalej chrámovej školy.[4]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- V dedine sa vďaka jej autentickému starému vzhľadu a atmosfére nakrúcalo množstvo filmov.[4][5]
- Z dediny ktorá leží vo vrchnej časti svahov pohoria Rodopy sa otvárajú široké výhľady na pohorie Pirin.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
sídlo starostu v centre dediny -
v centrálnej časti dediny -
v centrálnej časti dediny -
v centrálnej časti dediny -
-
pohľad na časť dediny -
pohľad na časť dediny -
pohľad na časť dediny
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-06-2022_2.txt grao.bg
- ↑ a b c d e f g h KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 318. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 509 – 510. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i CVETANOV, Momčil, GEORGIEVA, Nikolina, KOCAKOV, Georgi. Пирин-Област Благоевград. Stara Zagora : DOMINO. 250 s. ISBN 9789546513137. S. 154. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i EVTIMOVA, Violeta. Fotopătevoditel na naj-interesnite sela v Rodopite. Sofia : Izdatelstvo „Pomajniče“. 2019. 240 s. ISBN 9789542965749. S. 25 – 28. (po bulharsky)
- ↑ a b c rodopi.travel
- ↑ grao.bg
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lešten
