Kanina (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kanina
Канина
rieka
rieka Kanina v blízkosti dediny Kovačevica
Štát Bulharsko Bulharsko
Zdrojnica rodopský diel Dăbraš
 - poloha Západné Rodopy
 - výška 1 726 m
 - súradnice 41°43′39″S 23°57′49″V / 41,7275°S 23,9636°V / 41.7275; 23.9636
Ústie Mesta
 - poloha Goce Delčev
 - výška 503 m
 - súradnice 41°35′08″S 23°46′04″V / 41,5856°S 23,7678°V / 41.5856; 23.7678
Dĺžka 36 km
Povodie 234 km² (23 400 ha)
Prietok
 - priemerný 3,05 /s
Wikimedia Commons: Kanina River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kanina (bulh. Канина) je rieka v okrese Gărmen v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]

Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka je známa aj pod miestnym názvom Kărvava reka (bulh. Кървава река, doslova Krvavá rieka). Podľa lokálnej legendy názov pochádza z čias osmanskej nadvlády keď v blízkosti rieky žil miestny kňaz, ktorý mal pohľadnú dcéru. Osmanskí Turci sa rozhodli dcéru otcovi odobrať a poturčiť ju. Dievča odmietlo, načo bolo aj s otcom zabité a ich krv, ktorá následne zafarbila vodu v riečisku, dala údajne rieke Kanina jej lokálne meno.[4]

Priebeh toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojho prameňa[1] pod vrcholom vrchu Sveti Petăr (bulh. Свети Петър)[3][4][2] rieka najskôr smeruje na západ, približne po štyroch kilometroch sa stáča najskôr na juhozápad a následne pri úpätí vrchu Lisec (bulh. Лисец) smerom na juh. V tejto časti toku sa do Kaniny vlieva jej najväčší prítok, rieka Bišterica.[2] (bulh. Бищерица) Preteká územím dediny Kovačevica a neskôr[1] pri ktorej vytvára na svojom toku niekoľko vodopádov, kaskád a vírov.[1][4] Pri dedine Marčevo opúšťa pohorie Rodopy a vteká do Gocedelčevskej kotliny,[1] kde sa potom čo minie dedinu Ogňanovo vlieva juhozápadne od dediny Gărmen[1][2] do rieky Mesta,[1][3][2] ktorej je ľavým prítokom.[3][2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kanina je malá západorodopská horská rieka.[1][3][2] Pramení vysoko v horách západorodopskom diele Dăbraš (bulh. Дъбраш)[1][3][4][2] pod vrcholom vrchu Sveti Petăr (bulh. Свети Петър) v nadmorskej výške okolo 1 726 m n. m..[3][4][2]

V hornej časti toku tečie najskôr pomerne širokou, husto zalesnenou[3] a len mierne naklonenou dolinou.[3][2][4] V tejto časti sú sklanaté časti svahov pohoria naokolo tvorené prevažne ryolitom a granitom.[2] Pri dedine Kovačevica rieka na svojom toku vytvára vodopády, kaskády a víry[1][1][4][3] z ktorých najznámejší a najväčší je tzv. Sinijat vir (bulh. Синият вир, doslova Modrý vír).[1][4][5] Neskôr pokračuje strmou úzkou dolinou lemovanou vysokými skalnatými svahmi.[1][4][3][2] V tejto často už sú skaly tvorené prevažne granitom. Skalnaté steny svahov lemujúcich v tejto časti roklinu dosahujú od dna rokliny po vrchné časti výšku až tristo metrov.[2] V poslednej časti, potom čo opustí pohorie Rodopy, tečie rovinatou kotlinou.[1][3]

Rieka je dlhá 36 km a odvodňuje územie s rozlohou 234 km²,[1][2][3] ktoré je tvorené západnými svahmi rodopského dielu Dărbaš.[3] Priemerná nadmorská výška oblasti povodia rieky je približne1 400 m n. m..[2] Najvodnatejšia je rieka v zime a na jar,[2] pričom najvyšší stav vody dosahuje v priehu januára[1] a apríla.[3] Najmenej vody v rieke tečie v priebehu jesene[2] v septembri[3][1] a v októbri.[1] Priemerný ročný prietok meraný pri dedine Ogňanovo je približne 3,05 m³/s.[2]

Kanina je po rieke Bistrica (bulh. Бистрица) druhou najdlhšou riekou rodopského dielu Dăbraš.[2] Hlavné prítoky Kaniny sú rieka Bišterica (bulh. Бищерица)[1][2] (najväčší prítok)[1] a rieka Mračnica (bulh. Мрачница).[2] Časť vody sa na hornom toku z rieky umelým[2][1][3] derivačným[2] kanálom[2][1][3] Bišterica[2]odkláňa a využíva sa na napájanie kaskády vodných nádrží „Dospat-Văča“.[1][3][2] V doline rieky Kanina sa nachádzajú náleziská lignitu.[1] Oblasť povodia je približne zo 70% zalesnené, pričom lesy sú tvorené z veľkej časti smrekmi a borovicami.

Rieka preteká cez územie dvoch obývaných miest, dedín Kovačevica a Gorno Drjanovo. Okrem toho tečie po okrajoch územia dedín Skrebatno, Lešten, Ogňanovo, Marčevo a Gărmen.[2]

Chránené areály a prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V blízkosti dediny Kovačevica v doline rieka tvorí niekoľko vodopádov, kaskád a vírov z ktorých najvýznamnejší je Sinijat vir (bulh. Синият вир, doslova Modrý vír).[1][4][5]
  • V hornej často toku sa nachádza prírodná rezervácia Tămnata gora (bulh. Тъмната гора, doslova Tmavý les).[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 259. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 418. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 239. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k EVTIMOVA, Violeta. Fotopătevoditel na naj-interesnite sela v Rodopite. Sofia : Izdatelstvo „Pomajniče“. 2019. 240 s. ISBN 9789542965749. S. 20 – 22. (po bulharsky)
  5. a b c EVTIMOVA, Violeta. Zapadni Rodopi. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2017. 302 s. ISBN 9786199033029. S. 158. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]