Preskočiť na obsah

Gocedelčevska kotlovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gocedelčevska kotlovina
(Гоцеделчевска котловина)
kotlina
pohľad od Rodop k Pirinu naprieč Gocedelčevskou kotlinou
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Blagoevgradská oblasť
Nadradená
jednotka
Trácko-macedónsky masív
Susedné
jednotky
Pirin
Rodopy
Stărgač
Razložka kotlovina
Súradnice 41°34′48″S 23°46′19″V / 41,580°S 23,772°V / 41.580; 23.772
Najvyšší bod
 - výška 600 m n. m.
Najnižší bod koryto Mesty
 - výška 460 m n. m.
Dĺžka 21 km
Šírka km
Rozloha 122 km² (12 200 ha)
Poloha kotliny v Bulharsku
Poloha kotliny v Bulharsku
Wikimedia Commons: Gotse Delchev valley
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gocedelčevska kotlovina (bulh. Гоцеделчевска котловина, doslova Gocedelčevská kotlina) je geomorfologická jednotka v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Iné názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1950[4] niesla kotlina názov Nevrokopska kotlovina (bulh. Неврокопска котловина, doslova Nevrokopská kotlina).[1][2][4] Tak ako súčasný názov, aj tento pôvodný bol odvodený od názvu mesta Goce Delčev (bulh. Гоце Делчев), ktoré sa v minulosti volalo Nevrokop (bulh. Неврокоп).[4]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vymedzenie a rozmery

[upraviť | upraviť zdroj]

Gocedelčevska kotlovina sa nachádza v povodí rieky Mesta,[1][2] ktorá preteká stredom kotliny.[4][2] Predstavuje približne strednú časť doliny rieky Mesta.[2] Zo severozápadu[2] a západu[1][2] je ohraničená pohorím Pirin,[1][4][3][2] zo severovýchodu[4][2], východu[2][1] a juhovýchodu Západnými Rodopami[1][3][4] (diel Dăbraš[4][2] na severovýchode a východe, tzv. Beslenský hrebeň na juhovýchode), z juhovýchodu[4][2] a juhu[2] pohorím Stărgač.[1][4][3] Na severnej strane sa kotlina zužuje do prielomu Momina klisura.[2]

Na dĺžku má kotlina približne 21 km a je široká 6 km.[1][3][2] Zaberá územie s rozlohou približne 122 km².[1][3][2] Nadmorská výška sa na území kotliny pohybuje v rozmedzí od 460 m n. m. do 600 m n. m.,[4] pričom priemerná nadmorská výška lokality je 530 m n. m..[3][2]

Geológia, klíma, vodstvo a prírodné bohatstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina tvorila v minulosti dno jazera,[3][1] v období pliocénu[3] pokryté z veľkej časti riečnymi nánosmi.[3][1] V kotline sa nachádzajú miesta s badateľnými pôdnymi zosuvmi ako aj alúviá,[1][3] pochádzajúce z obdobia kvartéru.[3]

Podnebie je mierne,[4] prechodne stredomorské.[1][4][3] Priemerná ročná teplota je 11,3°C, pričom v januári je to 0,0°C a v letnom období v júli 21,6°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 650 – 720 mm.[3][2] Vetry sú obvykle západné a severozápadné.[2] Gocedelčevska kotlovina je odvodňovaná riekou Mesta a jej prítokmi,[1][2] ktorých je približne pätnásť a medzi najvýznamnejšie patria Mătnica (bulh. Мътница), Nevrokopska reka (bulh. Неврокопска река) a Tufča (bulh. Туфча) (pravé prítoky) a Bistrica (bulh. Бистрица), Kanina (bulh. Канина) a Ribnovska reka (bulh. Рибновска река) (ľavé prítoky).[2]

V kotline sa nachádzajú vyvieračky minerálnych prameňov to pri dedinách Ogňanovo,[1][3][2] Gărmen[3] a Baničan.[2] V oblasti sa vyskytujú náleziská lignitu[1][3][2] (náleziská pri dedinách Baldevo (bulh. Балдево), Ogňanovo (bulh. Огняново) a Gărmen (bulh. Гърмен)[2] a železnej rudy (nálezisko Ľalevo (bulh. Лялево)),[1][3] nie sú však využívané.[1]

Obývané miesta a hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčším obývaným sídlom v kotline je mesto Goce Delčev. Okrem Goce Delčeva sa v oblasti nachádza šestnásť dedín.[1][2]

Oblasť je vo veľkej miere poľnohospodársky obhospodarovaná. Pestuje sa najmä tabak,[4][1][3] ale aj zelenina,[4][1][3] vinič,[1][4] ovocie,[1][3] bavlna[4] a orechy.[1]

Cestnou sieťou je kotlina spojená cez dolinu rieky Mesta s Razlogom, Blagoevgradom a Sofiou, cez horské sedlo Popovi livadi s mestom Sandanski a cez priesmyky v Západných Rodopoch s Plovdivom a Smoľanom.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 157. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 230. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 152. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r DUŠKOV, Dobri. Pirin : geografski rečnik. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1982. 208 s. ISBN 9532622311. S. 57. (po bulharsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]