Gocedelčevska kotlovina
| Gocedelčevska kotlovina (Гоцеделчевска котловина) | |
| kotlina | |
 pohľad od Rodop k Pirinu naprieč Gocedelčevskou kotlinou
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Blagoevgradská oblasť |
| Nadradená jednotka |
Trácko-macedónsky masív |
| Susedné jednotky |
Pirin Rodopy Stărgač Razložka kotlovina |
| Súradnice | 41°34′48″S 23°46′19″V / 41,580°S 23,772°V |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 600 m n. m. |
| Najnižší bod | koryto Mesty |
| - výška | 460 m n. m. |
| Dĺžka | 21 km |
| Šírka | 6 km |
| Rozloha | 122 km² (12 200 ha) |
  Poloha kotliny v Bulharsku
| |
| Wikimedia Commons: Gotse Delchev valley | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gocedelčevska kotlovina (bulh. Гоцеделчевска котловина, doslova Gocedelčevská kotlina) je geomorfologická jednotka v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Do roku 1950[4] niesla kotlina názov Nevrokopska kotlovina (bulh. Неврокопска котловина, doslova Nevrokopská kotlina).[1][2][4] Tak ako súčasný názov, aj tento pôvodný bol odvodený od názvu mesta Goce Delčev (bulh. Гоце Делчев), ktoré sa v minulosti volalo Nevrokop (bulh. Неврокоп).[4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Vymedzenie a rozmery
[upraviť | upraviť zdroj]Gocedelčevska kotlovina sa nachádza v povodí rieky Mesta,[1][2] ktorá preteká stredom kotliny.[4][2] Predstavuje približne strednú časť doliny rieky Mesta.[2] Zo severozápadu[2] a západu[1][2] je ohraničená pohorím Pirin,[1][4][3][2] zo severovýchodu[4][2], východu[2][1] a juhovýchodu Západnými Rodopami[1][3][4] (diel Dăbraš[4][2] na severovýchode a východe, tzv. Beslenský hrebeň na juhovýchode), z juhovýchodu[4][2] a juhu[2] pohorím Stărgač.[1][4][3] Na severnej strane sa kotlina zužuje do prielomu Momina klisura.[2]
Na dĺžku má kotlina približne 21 km a je široká 6 km.[1][3][2] Zaberá územie s rozlohou približne 122 km².[1][3][2] Nadmorská výška sa na území kotliny pohybuje v rozmedzí od 460 m n. m. do 600 m n. m.,[4] pričom priemerná nadmorská výška lokality je 530 m n. m..[3][2]
Geológia, klíma, vodstvo a prírodné bohatstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Kotlina tvorila v minulosti dno jazera,[3][1] v období pliocénu[3] pokryté z veľkej časti riečnymi nánosmi.[3][1] V kotline sa nachádzajú miesta s badateľnými pôdnymi zosuvmi ako aj alúviá,[1][3] pochádzajúce z obdobia kvartéru.[3]
Podnebie je mierne,[4] prechodne stredomorské.[1][4][3] Priemerná ročná teplota je 11,3°C, pričom v januári je to 0,0°C a v letnom období v júli 21,6°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 650 – 720 mm.[3][2] Vetry sú obvykle západné a severozápadné.[2] Gocedelčevska kotlovina je odvodňovaná riekou Mesta a jej prítokmi,[1][2] ktorých je približne pätnásť a medzi najvýznamnejšie patria Mătnica (bulh. Мътница), Nevrokopska reka (bulh. Неврокопска река) a Tufča (bulh. Туфча) (pravé prítoky) a Bistrica (bulh. Бистрица), Kanina (bulh. Канина) a Ribnovska reka (bulh. Рибновска река) (ľavé prítoky).[2]
V kotline sa nachádzajú vyvieračky minerálnych prameňov to pri dedinách Ogňanovo,[1][3][2] Gărmen[3] a Baničan.[2] V oblasti sa vyskytujú náleziská lignitu[1][3][2] (náleziská pri dedinách Baldevo (bulh. Балдево), Ogňanovo (bulh. Огняново) a Gărmen (bulh. Гърмен)[2] a železnej rudy (nálezisko Ľalevo (bulh. Лялево)),[1][3] nie sú však využívané.[1]
Obývané miesta a hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčším obývaným sídlom v kotline je mesto Goce Delčev. Okrem Goce Delčeva sa v oblasti nachádza šestnásť dedín.[1][2]
Oblasť je vo veľkej miere poľnohospodársky obhospodarovaná. Pestuje sa najmä tabak,[4][1][3] ale aj zelenina,[4][1][3] vinič,[1][4] ovocie,[1][3] bavlna[4] a orechy.[1]
Cestnou sieťou je kotlina spojená cez dolinu rieky Mesta s Razlogom, Blagoevgradom a Sofiou, cez horské sedlo Popovi livadi s mestom Sandanski a cez priesmyky v Západných Rodopoch s Plovdivom a Smoľanom.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad do severnej časti kotliny -
pohľad do južnej časti kotliny -
pohľad k najvyššej časti Stredného Pirinu cez Gocedelčevskú kotlinu -
pohľad na dedinu Gărmen, Gocedelčevskú kotlinu a Južný Pirin v pozadí -
pohľad na dedinu Ogňanovo a severnú časť kotliny
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 157. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 230. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 152. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r DUŠKOV, Dobri. Pirin : geografski rečnik. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1982. 208 s. ISBN 9532622311. S. 57. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gocedelčevska kotlovina
