Douglas Dean Osheroff

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nositeľ Nobelovej ceny
Douglas Dean Osheroff
americký fyzik
americký fyzik
Narodenie1. august 1945 (74 rokov)
Aberdeen, Washington, USA
Alma materCalifornia Institute of Technology
Cornell University
RodičiaWilliam Osherhoff, Bessie Anne Ondov
ManželkaPhyllis Liu-Osheroff (1970 -)
Odkazy
Webstránkastanford.edu
CommonsSpolupracuj na Commons Douglas Dean Osheroff

Douglas Dean Osheroff (* 1. august 1945, Aberdeen, Washington, USA) je americký fyzik.

Je nositeľom Nobelovej ceny za fyziku za rok 1996, ktorú dostal spoločne s Davidom Morrisom Leem a Robertom Colemanom Richardsonom za objav supratekutosti hélia 3. V súčasnosti je profesrom na Stanford University.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Aberdeene v štáte Washington. Jeho otec, William Osherhoff bol syn židovských imigrantov pôvodom z Ruska, jeho matka Bessie Anne (Ondov) bola dcéra slovenských a pracovala ako zdravotná sestra.[1] Osheroff bol birmovaný luteránskou cirvkou, ale dostal možnosť si vybrať a rozhodol sa ďalej v cirkevnom živote nepokračovať. Vyhlásil, že "v určitom zmysle sa mu zdalo, že kostol je najhoršie miesto pre klamstvo. Snáď v určitej emočnej rovine myšlienku boha akceptujem, ale neviem, ako by sa vedel prejaviť.[2]

Bakalársky titul získal v roku 1967 na Caltechu, kde navštevoval prednášky Richarda Feynmena a vykonával výzkum pre Gerryho Neugebauera.

Následne ďalej študoval na Cornell University, kde v laboratóriu atómovej fyziky a fyziky pevných skupenstiev pracoval na výzkume fyziky nízkych teplôt. Spolu s Davidom Leeom, vedúcim laboratória a Robertom C.Richardsonom použili Pomerančukov článok Pomerančukov článok pri skúmaní správania sa 3He pri teplotách pár tisícin stupňa nad absolútnou nulou. Pri svojixh meraniach objavili neočakávané efekty, ktoré neskôr vysvetlili ako fázové prechody na supratekutú fázu 3He.[3][4] Lee, Richardson and Osheroff za tento objav spolu v roku 1996 obdržali Nobelovu cenu za fyziku.

Ph.D. získal na Cornell University v roku 1973. Neskôr 15 rokov pracoval v Bellových laboratóriách, kde pokračoval vo výzkume fenoménov odohrávajúcich sa v 3He pri nízkych teplotách. V roku 1987 sa presťahoval na katedru fyziky a aplikovanej fyziky na Stanford University, kde túto katedru v rokoch 1993-96 aj viedol. Jeho výzkum sa zameriaval na fenomény prebiehajúce pri extrémne nízkych teplotách.

V súčasnosti je členom poradného výboru Vedcov a inžinierov pre Ameriku, organizácie zameranej na presadzovanie rozumnej vedy vo vláde USA.

V roku 1970 sa oženil s Phyllis Liu-Osheroff.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Biography on the Nobel Foundation website
  2. Hargittai. 2006. Candid Science VI: More Conversations with Famous Scientists, Imperial College Press, p. 726
  3. OSHEROFF, DD; RC Richardson; DM Lee. Evidence for a New Phase of Solid He3. Physical Review Letters (American Physical Society), 1972-04-03, s. 885–888. DOI10.1103/PhysRevLett.28.885.
  4. OSHEROFF, DD; WJ Gully; RC Richardson. New Magnetic Phenomena in Liquid He3 below 3mK. Physical Review Letters (American Physical Societ), 1972-10-02, s. 920–923. DOI10.1103/PhysRevLett.29.920.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]