Dragutin Gavrilović
| Dragutin Gavrilović | |
| srbský vojenský dôstojník | |
 | |
| Narodenie | 25. máj 1882 Čačak, Srbské kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 19. júl 1945 (63 rokov) Belehrad, Juhoslávia (dnes Srbsko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Dragutin Gavrilović |
Dragutin Gavrilović (* 25. máj 1882 – † 19. júl 1945) bol významný srbský a neskôr juhoslovanský vojenský dôstojník.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Gavrilović sa narodil v srbskom Čačaku v roku 1882. Po vyštudovaní vojenskej akadémie v roku 1901 až do 2. svetovej vojny slúžil v každom vojenskom konflikte, ktorého sa srbská armáda zúčastnila.
Preslávil sa predovšetkým svojimi činmi počas dramatického obliehania Belehradu rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou v októbri 1915 v rámci 1. svetovej vojny. V Belehrade bola vtedy ponechaná malá časť srbskej armády, aby zdržala postupujúcich nepriateľov a umožnila bezpečný ústup Srbov ďalej na juh. 7. októbra, v prvý deň obliehania, velil Gavrilović, vtedy v pozícii majora, na sútoku Sávy a Dunaja 2. práporu 10. pluku srbskej armády spolu s oddielom belehradských žandárov a dobrovoľníkov zo Sriemu.
V skorých ranných hodinách začali rakúsko-uhorské jednotky útok naprieč oboma riekami, sériou srbských protiútokov však boli za cenu veľkých strát na oboch stranách zastavení na brehu Dunaja. Napriek tomu sa však situácia obkľúčených Srbov zásluhou obrovskej početnej prevahy protivníka každou hodinou zhoršovala. Za miesto svojho posledného odporu si zvolili priestor blízko miestnej kaviarne a kvetinárstva, odkiaľ si srbskí vojaci brali kvety a pripínali si ich na svoje plášte a zbrane, chystajúc sa na istú smrť. Gavrilović, pripravujúci zvyšky zdecimovaných vojakov na posledný útok, im adresoval tieto slová:
- Hrdinovia!
- Presne o pätnástej hodine bude nepriateľ rozdrvený vašim silným útokom, zničený vašimi bombami a bajonetmi. Česť Belehradu, nášho hlavného mesta, nesmie byť poškvrnená.
- Vojaci! Hrdinovia!
- Vrchné velenie vymazalo náš pluk zo svojich záznamov. Náš pluk bol obetovaný za česť Belehradu a vlasti. Už sa viac nemusíte báť o svoje životy, tie sú už minulosťou.
- A preto, vpred za slávu! Za kráľa a za vlasť! Nech žije kráľ! Nech žije Belehrad!
Zúfalý útok, ktorý nasledoval, zlyhal v snahe zničiť predsunuté rakúsko-uhorské postavenie a sám Gavrilović v ňom bol ťažko ranený. Tento a mnoho podobných činov hrdinstva a sebaobetovania srbských vojakov a civilistov počas bitky si však vyslúžili hlboký rešpekt inváznych jednotiek, ktoré samé v snahe o dobytie mesta prišli o približne 10 tisíc mužov. Nemecký veliteľ August von Mackensen dal v meste vztýčiť pamätník na počesť zanietených obrancov, ktorý s vytesanými slovami „Tu odpočívajú srbskí hrdinovia“ v nemčine i srbčine dodnes stojí v Belehrade.
Gavrilović bol neskôr ocenený najvyšším srbským vojenským ocenením, Orden Karađorđeve zvezde, francúzskym Croix de Guerre a mnohými ďalšími.
Počas 2. svetovej vojny bol už ako plukovník Juhoslovanskej kráľovskej armády zajatý vojskami Osi počas invázie do Juhoslávie. Vojnu tak prežil v zajateckom tábore, z ktorého sa neskôr vrátil do Juhoslávie, už pod kontrolou Titovych partizánov. Zomrel v Belehrade v roku 1945. Na jeho počesť sú po ňom pomenované ulice v mnohých srbských mestách, okrem samotného Belehradu i v Niši, Čačaku či Užiciach.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dragutin Gavrilović na anglickej Wikipédii.