Duševná porucha

Duševná alebo psychická porucha je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správania psychicky zdravého jedinca. Prejavuje sa poruchami v oblasti duševného diania alebo prevažne telesnými príznakmi, ktoré sú zapríčinené psychickými činiteľmi. Postihuje teda vyššiu nervovú činnosť, pritom však nie je podložené makroskopickým poškodením mozgu. Duševné zdravie a duševná porucha sú pojmy značne kultúrne a názorovo podmienené, ich obsah je teda premenlivý a nie je predmetom všeobecnej zhody. V minulosti sa pre duševné poruchy používalo označenie duševná choroba, od ktorého sa však v súčasnosti upúšťa.

Duševné poruchy spôsobujú škodlivé vplyvy spoločenského prostredia, duševné zaťaženia, otrasy a konflikty (psychogénne duševné choroby) alebo poškodenia funkcie najvyšších oblastí mozgu, ktoré tvoria fyziologický substrát duševného diania, napr. toxické vplyvy, zápaly, nádory, degeneratívne pochody ap. (somatogénne duševné choroby) alebo majú endogénny základ, spočívajúci vo vnútorných, zatiaľ nie dostatočne známych príčinách narušenia duševného a nervového diania, napr. vplyvom dedičných činiteľov alebo vrodenej náchylnosti k určitej duševnej chorobe. Všetky činitele sa môžu v jednotlivých prípadoch navzájom prelínať.

Rozpoznávaním a liečením duševných porúch sa zaoberá psychiatria.

Duševná choroba podľa Pecka

Duševná choroba vzniká (ak odhliadneme od fyzických a biochemických faktorov, ktoré môžu mať veľký, a v niektorých prípadoch dokonca rozhodujúci význam) v dôsledku toho, že radšej prehliadame to, čo je na realite nepríjemné a nepohodlné fakty vytláčame zo svojho vedomia. Pokúšame sa brániť svoje vedomie, svoje chápanie sveta pred realitou. Používame na to celý rad prostriedkov, ktoré psychiatri nazývajú obrannými mechanizmami; všetci sa k nim uchyľujeme a obmedzujeme s ich pomocou svoju vnímavosť. Ak nás lenivosť a strach z utrpenia vedú k tomu, že sa bránime obzvlášť intenzívne, potom naše chápanie sveta bude mať málo spoločného so skutočnosťou (alebo vôbec nič). Aj naše konanie sa stane nerealistickým, pretože vychádza z toho, ako chápeme svet. Pokiaľ v tomto smere prekročíme určitú mieru, poznajú naši spoluobčania, že sme odtrhnutí od reality a vyhlásia nás za duševne chorých, aj keď my sami vôbec nepochybujeme o svojom duševnom zdraví.

Táto schéma duševnej choroby odhliada od ešte jednej okolnosti: niektorí jedinci môžu chápať realitu o toľko lepšie než ich spoluobčania, že ich chorá spoločnosť vyhlási za šialencov.

Dávno predtým, než nastane extrémna situácia a spoluobčania nás označia za duševne chorých, nás však na zhoršujúci sa nesúlad medzi nami a svetom upozorní naše vlastné nevedomie. Nevedomie k tomu používa rad spôsobov: zlé sny, záchvaty úzkosti, depresie a ďalšie príznaky. Hoci vedomá časť našej mysle popiera realitu, naše nevedomie je vševedúce a vie, ako sa veci majú; tvorbou týchto príznakov sa pokúša stimulovať vedomú časť našej mysle, aby pochopila, že niečo nie je v poriadku.

Depresívne príznaky sú signálom pre trpiaceho jedinca, že s ním nie je všetko v poriadku a treba urobiť zásadné zmeny. Nepríjemné príznaky slúžia tomu, aby ľuďom ukázali, že sa vydali na nesprávnu cestu, ich duchovný rast sa zastavil a sú vo vážnom nebezpečenstve. Príznaky nie sú to isté čo choroba; tá existuje dávno pred nimi. Skôr než chorobou samou sú príznaky počiatkom uzdravenia. Skutočnosť, že sú nechcené, nasvedčuje ešte viacej tomu, že ide o prejavy milosti - dary Božie alebo, ak chcete, posolstvá z nevedomia, určené k začatiu sebaspytovania a nápravy.

Závislosť a duševné poruchy

Aj u osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou duševnej poruchy. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti.

Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti

Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým od drogy, alebo inak, požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej (v prípade drogy postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár - napr. sedatíva, drogy, alkohol...).

Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou

Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu), sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).

Poruchy, ktoré nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania

Príkladom môže byť postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta, rozchod a ine problémy ako následok užívania drogy).

Zdroje

• http://www.drogovaporadna.cz/rubrika.php?rubrika=57 Archivované 2007-11-19 na Wayback Machine