Džakovov dom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Džakovov dom
(Джакова къща)
obytný dom
pohľad na dom z juhu z úpätia pahorku Džambaz tepe
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Súradnice 42°08′48″S 24°45′06″V / 42,14667°S 24,75167°V / 42.14667; 24.75167
Autor Stefan Džakov
Štýl secesia
Vznik 1925
Pre verejnosť verejnosti neprístupný
súkromný majetok
Stav zachovalý
Wikimedia Commons: Djakov House, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Džakovov dom (bulh. Джакова къщаDžakova kăšta)[1][2] je obytný dom z 20. rokov 20. storočia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][3][2]

Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné názvy pod ktorými je Džakovov dom známy sú Zamăkăt (bulh. Замъкът, doslova Zámok),[1] Kăštata s kulata (bulh. Къщата с кулата, doslova Dom s vežou),[3][2] alebo aj Zámok Džakova (bulh. Замъкът на ДжаковZamăkăt na Džakov).[2]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[1][3][2] na skale vo vrcholovej časti pahorku Džambaz tepe nad areálom antického divadla[1][2] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv.[1][3]

Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dom postavil v roku 1925 architekt Stefan Džakov ako súkromný obytný dom pre seba a svoju rodinu (mal manželku a štyroch synov).[3][2] Džakov veril, že jeho obytný dom skrášli vrcholovú skalnatú časť pahorku, ktorú si vybral ako miesto pre stavbu,[3] výber miesta však vzbudil medzi obyvateľmi negatívne ohlasy a mnohé obavy a to predovšetkým, či stavba neporuší skalu pod ňou a či štýl v ktorom bude dom postavený esteticky nenaruší ráz miesta. V období socializmu padli návrhy, aby bol dom odobraný vlastníkom a následne vyhlásený kultúrnou pamiatkou ako štátny objekt, to sa však nakoniec nestalo. Dom bol v druhej polovici 20. storočia viackrát využitý ako lokalita pre nakrúcanie filmov. V 50. rokoch 20. storočia sa v dome nakrúcali dva filmy režiséra Václavа Kršku (Legenda o láscebulh. Легенда за любовтаLegenda za ľubovta a Labakanbulh. Лабакан),[2] ako aj televízna dráma Malkata (bulh. Малката) režiséra Nikolaja Korabova. V roku 1999 sa dom stal široko známym, pretože sa objavil ako ako statická tapeta na konci úvodu každej časti komediálneho seriálu Klinika na tretija etaž (bulh. Клиника на третия етаж).[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba je dobre viditeľná z mnohých častí mesta.[2] Dom je postavený v secesnom slohu[1][2] alpského typu. Stefan Džakov si tento štýl aj umiestnenie domu vybral, aby mu stavba čo najviac pripomínala hory pri rodnom Karlove.[3] Najcharakteristickejšou časťou budovy je veža s ostrým kužeľovitým vrcholom.[1][2] Veža je postavená ako arkier a bola využívaná ako vestibul oddelený od ostatných miestností závesmi. Cez všetky poschodia domu ku streche viedlo drevené schodisko.[2]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dom sa nachádza na skale tesne nad areálom plovdivského antického divadla, ktoré leží v sedle pod ním. Divadlo však v čase výstavby domu ešte nebolo objavené.[2]
  • Vďaka svojmu typickému vzhľadu (predovšetkým charakteristickej veži) a umiestneniu je dom dobre viditeľný z mnohých miest sa budova časom stala jednou z emblematických stavieb mesta.[1]
  • Dom je známy aj vďaka svojmu účinkovaniu vo viacerých filmoch,[3][2] ako aj v seriáli Klinika na tretija etaž (bulh. Клиника на третия етаж, doslova Klinika na treťom poschodí), kde sa dom objavoval v úvode každej epizódy.[2]
  • Autor stavby, architekt Stefan Džakov v 10. rokoch 20. storočia vyhral súťaž na reštauráciu jednej z najemblematickejších osmanských stavieb, ktoré sa nachádzali v Plovdive, a to zájazdného hostinca Kuršum chan. Projekt bol však zrušený v dôsledku balkánskych vojen.[2]
  • Podľa mestskej legendy sa traduje, že po Čirpanskom zemetrasení, ktoré v roku 1928 vážne poškodilo mesto ako aj mnohé budovy, údajne mnohí obyvatelia mesta, potom čo vybehli zo svojich poškodených domov, nebežali okamžite hľadať nezvestných, alebo pomáhať raneným, ale bežali sa najskôr pozrieť, či nespadol Džakovov dom.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 153. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r plovdivnow.bg
  3. a b c d e f g h MELNIŠKA-EKIMOVA, Mariana; GEROV, Aleksandăr N. Kăštite govoriat. Sofia : Nov bălgarski univerzitet. 2019. 348 s. ISBN 9786192330507. S. 207. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]