Eduard Blasy
Eduard Dávid Blasy | |
priekopník horolezectva | |
Narodenie | 3. máj 1820 Veľká, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 25. jún 1888 (68 rokov) Veľká, Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Profesia | horský vodca |
Eduard Dávid Blasy, Eduard David Blásy, (Blazy), (* 3. máj 1820, Veľká – † 25. jún 1888, Veľká) bol starostom Veľkej, turistickým nadšencom, kurátorom evanjelickej cirkvi, horským vodcom, členom lekársko-prírodovedeckého spolku.
Životopis
Po absolvovaní základnej školy vo Veľkej (miestna časť Popradu), študoval na lýceu v Kežmarku. Krátko bol zamestnaný u obchodníka Steinhausza v Levoči. Potom sa venoval rodinnému hospodárstvu v rodisku – vo Veľkej. Za účasť v maďarskej revolúcii v rokoch 1848/49 bol väznený v Krakove a v Prešove.
V roku 1851 sa oženil s Kežmarčankou Lujzou Sziftovou a zakrátko sa stal starostom Veľkej a kurátorom miestnej evanjelickej cirkvi. Bol členom výboru Uhorského karpatského spolku a stál pri vzniku bývalého Tatranského múzea vo Veľkej, ktoré založil Uhorský karpatský spolok. Počas leta v rokoch 1869 – 1874 spravoval Starý Smokovec. Bol všestranným propagátorom tatranskej prírody, horským vodcom a sprievodcom. V roku 1871 vo Velickej doline vybudoval turistickú chatu – Blasyho chatu. O tri roky ju zničila lavína. V lete 1877 pomáhal pri stavbe turistického chodníka vo Velickej doline k Dlhému plesu. Bol členom bratislavského lekársko – prírodovedného spolku, v médiách propagoval tatranskú turistiku a horolezectvo. V roku 1840 Eduard Blasy so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym uskutočnil prvý známy letný prvovýstup na Rysy, kde mu bola odhalená pamätná tabuľa.[1][2]
Referencie
- ↑ Krásy Slovenska 1/1990, str. 20-23
- ↑ Baráthová Nora a kol.: Osobnosti Kežmarku, vyd. JADRO, 2009 , ISBN 978-80-89426-02-7