Preskočiť na obsah

Eduard Lederer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 04:52, 15. marec 2013, ktorú vytvoril Legobot (diskusia | príspevky) (Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q113209))
Eduard Lederer
český židovský spisovateľ, publicista a právnik
Eduard Lederer
Narodenie15. júl 1859
Chotoviny/Chotowin pri Tábore, Česko
Úmrtie1944
Terezín, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Eduard Lederer

Dr. Eduard Lederer (pseudonym Leda) (* 15. júl 1859, Chotoviny/Chotowin pri Tábore, Česko – † 1944, Terezín, Česko) bol český židovský spisovateľ, publicista a právnik.

Vyštudoval právnickú fakultu pražskej univerzity. Sám seba označoval za českožidovského asimilanta[1], spolupracoval s novinami Českožidovské listy a Rozvoj.

Lederer sa angažovaním v prospech českého a neskôr slovenského národného hnutia snažil napĺňať svoju predstavu zámernej česko-národnej asimilácie Židov žijúcich v českom prostredí, reprezentovanú Spolkom českých akademikov židov (založený v roku 1876, po roku 1918 bol spolok premenovaný na Akademický spolek Kapper).

V máji 1907 napísal z Jindřichovho Hradca, kde vtedy žil, obšírny list Bjørnstjernovi Bjørnsonovi o útlaku Slovákov v Uhorsku. List podpísali aj Adolf Heyduk a Karel Kálal a slúžil ako podklad, na základe ktorého článkom "Mier a priatelia mieru" [2] Björnson začal svoju kampaň proti Albertovi Apponyimu, uhorskému ministrovi školstva. Lederer navštívil Björnsona v máji 1908 v Ríme a v júli o rok neskôr vtedy už ťažko chorého majstra v Larviku v južnom Nórsku.

Po prevrate Lederer zasvätil všetky svoje sily programu prekonávania židovskej národnosti cez vybudovanie identity "židovského Čechoslováka". Rázne odmietal slovenský separatizmus a hájil národnú jednotu "Čechoslovákov" pri rešpektovaní spisovného jazyka Slovákov [3]. Odmietal sionizmus. Jeho politická orientácia skončila tragicky – od 6. júla 1942 bol väznený v Terezíne, kde v roku 1944 zahynul.

Zdroje

  1. Lederer Edvard, Björnstjerne Björnson (Nakl. Přemysla Placka Praha 1910)
  2. Mier a priatelia mieru (März Mníchov sept. 1907 a inde)
  3. Lederer Edvard, Krise v židovstvu a v židovství (Kapper Praha 1934)