Eeva Liisa Mannerová

Eeva-Liisa Manner
fínska spisovateľka a poetka
Pseudonym	Anna September
Narodenie	5. december 1921 Helsinki, Fínsko
Úmrtie	7. júl 1995 (73 rokov) Tampere, Fínsko
Profesia	spisovateľka, poetka, dramatička, literárna kritička a prekladateľka
Odkazy
Commons	Eeva Liisa Mannerová
Fínsky portál  Literárny portál  Biografický portál

Eeva-Liisa Manner (* 5. december 1921, Helsinki, Fínsko – † 7. júl 1995, Tampere, Fínsko) bola fínska spisovateľka, poetka, literárna kritička a prekladateľka. Mala obrovský vplyv na rozvoj fínskej modernistickej literatúry. Do fínčiny preložila diela českého spisovateľa, dramatika a prezidenta Václava Havla. Od roku 1997 udeľuje Zväz fínskych spisovateľov (fín. Suomen Kirjailijaliitto) cenu Básnická cena Eevy-Liisy Manner (fín. Eeva-Liisa Manner –runopalkinto).

Život

Narodila sa 5. decembra 1921 v Helsinkách. Detstvo však strávila vo Vyborgu (fin. Viipuri), ktorý sa po moskovskom mieri v marci 1940 stal súčasťou Sovietskeho zväzu. Jej rodičmi boli Elsi Irene Kukkonen a Leo Johannes Manner, ktorý bol spisovateľ a prekladateľ. Jej matka zomrela deň po pôrode. S otcom, ktorý si založil novú rodinu, sa Manner spoznala až v dospelom veku.

Detský vek trávila u svojich prarodičov z matkinej strany. Avšak mladý život Eevy-Liisy Manner bol značne poznamenaný neprítomnosťou rodičov, generačnou priepasťou medzi ňou a jej starými rodičmi a udalosťami, ktoré počas druhej svetovej vojny zasiahli Fínsko. Škola pre ňu bola náročná, a tak dokončila iba šesť tried základnej školy. V rámci evakuácie fínskeho obyvateľstva z okupovanej Karélie sa Manner presťahovala do Helsínk, kde si ako večerný študent dorobila stredoškolské vzdelanie.

Počas 60. a 70. rokov trávila vždy niekoľko mesiacov v roku blízko španielskeho mesta Málaga. Tieto pobyty jej pomáhali nájsť inšpiráciu a pokoj, keďže vo Fínsku sa postupne stávala verejne známou osobnosťou, z čoho sa nedokázala radovať. Medzi rokmi 1956 a 1962 pôsobila v tamperských novinách Kansan lehti a od roku 1962 až do roku 1990 pôsobila vo večerníku Aamulehti.

Eeva-Liisa Manner zomrela po dlhej chorobe 7. júla 1995 v Tampere, kde je aj pochovaná.

Literárna tvorba

Tvorba Eevy-Liisy Manner je široká. Za svoj život napísala spolu jedenásť básnických zbierok, štyri prozaické diela, šestnásť divadelných hier, stovky kritík a esejí a tiež niekoľko prekladov. Bola držiteľkou mnohých literárnych cien

Na literárnej scéne debutovala v roku 1944 zbierkou básní Červená a čierna (fín. Mustaa ja punaista), v ktorej reflektovala svoje skúsenosti s vojnou a smútok za strateným karelským domovom. V roku 1949 vydala druhú zbierku Ako vietor či mrak (fín. Kuin tuuli tai pilvi) a o dva roky neskôr román Dievča na nebeskom móle (fín. Tyttö taivaan laiturilla) s autobiografickými prvkami z jej vyborgského detstva. V tomto diele sa objavuje kľúčová myšlienka celého autorkinho diela a to spojenie „magického poriadku“, spätým s hudbou, fantáziou a strateným detstvom a „logického neporiadku“, ktorý predstavoval dominanciu rácia a odcudzený svet dospelých so všetkými svojimi obmedzeniami.

Manner sa ako modernistická autorka presadila svojou zbierkou Táto cesta (fín.Tämä matka) z roku 1956. Toto dielo patrí dodnes medzi čitateľsky veľmi populárne a je považované za jeden z najvýznamnejších modernistických počinov vo fínsky písanej poézii. O rok neskôr vznikla ďalšia zbierka s názvom Hudba do kroku pre malé hrochy (fín. Kävelymusiikkia pienille virtahevoille). Obe diela, ktoré vznikli po autorkinom presťahovaní z Helsínk do Orivesi, vyjadrujú jej vlastnú filozofiu spätú s prírodou na pozadí kritiky civilizácie.

Básne Eevy-Liisy Manner sú koncipované ako hudobné útvary, vystavané na filozofickej látke prelínajúcej sa s mystikou a mágiou. Napriek tejto rovine svojich textov, Manner neopomína ani politické témy hýbajúce vtedajšou spoločnosťou. Dokazuje to jej zbierka Keby smútok dymil (fín. Jos suru savuaisi) priamo reagujúca na okupáciu Československa v roku 1968, básne inšpirované udalosťami v Poľsku z 80. rokov či próza Pozor, víťazi (fín. Varokaa, voittajat).

Napriek tomu, že Manner mala voči divadlu zmiešaný vzťah (opisovaný ako lásku v nenávisti), napísala v roku 1959 drámu Eros a Psyché (fín. Eros ja Psykhe), smutný príbeh o láske a ľudskej neschopnosti poučiť sa z vlastných chýb. Španielske prostredie, kde trávila časť roku, vo veľkej miere ovplyvnilo jej tvorbu, napríklad básne zo zbierky Popísaný kameň (fín. Kirjoitettu kivi), rozhlasové hry Na horách vždy prší (fín. Vuorilla sataa aina) a Záplava (fín. Tulva). Najplodnejším obdobím v tvorbe Eevy-Liisy Manner je rok 1968, kedy okrem úspešnej zbierky Jos suru savuaisi (Keby smútok dymil) vznikla aj jej ďalšia básnická zbierka Fahrenheit 21 a dráma Poltettu oranssi (Spálený pomaranč).

Do fínčiny preložila diela od švajčiarskeho spisovateľa Hermana Hessa či českého dramatika Václava Havla. Manner, ktorá neovládala češtinu, prekladala Havlove diela pomocou už existujúcich nemeckých prekladov. Jeho hra Záhradná slávnosť bola uvedená v roku 1966 v Tamperskom robotníckom divadle. V apríli rovnakého roku pricestoval zo Štokholmu do Tampere sám Václav Havel, pričom si pri tejto príležitosti pozrel inscenáciu svojej hry vo fínčine. Stretol sa aj s Eevou-Liisou Manner. Ďalšia Havlova hra Vyrozumenie (fín. Tiedotus) bola uvedená nasledujúci rok v Mestskom divadle v Jyväskylä. Táto hra však nezožala taký úspech, aký sa dostavil Záhradnej slávnosti. Manner sa snažila presadiť knižné vydanie Havlových hier vo vydavateľstve Tammi, no neúspešne.