Elena Várossová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Elena Várossová, rodená Segéňová (* 8. február 1926, Rovňany – † 9. november 2010, Bratislava) bola slovenská filozofka. Zaoberala sa najmä dejinami slovenskej filozofie.

Po ľudovej škole v Rovňanoch študovala na gymnáziu v Lučenci a po školskom roku 193738 prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala (1945). Vysokoškolské štúdiá filozofie a francúzštiny absolvovala na KU (1945–50); PhDr 1950 (dizertácia Filozofia Henri Bergsona).

Začiatkom r. 1951 nastúpila do SAVU, po založení SAV v r. 1953 sa stala pracovníčkou FÚ SAV, kde pracovala až do dôchodku. Zastávala v ňom funkciu vedúcej oddelenia dejín filozofie (1953–70), členku Vedeckej rady FÚ SAV a redakčnej rady FČ. V r. 1961 obhájila kandidátsku prácu Základné idey slovenského obrodenia, absolvovala študijné pobyty (1962 Moskva, Petrohrad; 1967 Paríž), zúčastnila sa na medzinárodných kongresoch a sympóziách (Salzburg 1964, Cordoba 1965, Varšava 1965, Varna 1969), pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FÚ ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie: Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie (1963), iné varianty a zväzky v r. 1981 a 1987, zborník Der Streit um Hegel bei den Slawen a ďalšie.

Práce pražských a brnenských kolegov sledovala sústavne a mnohé recenzovala. V rokoch 1970 – 1989 bola ponechaná v ústave ako odborná pracovníčka. Po r. 1989 spolupracovala na obnove slobody a pluralizmu filozofického myslenia a nadviazala v svojom odbore spoluprácu aj so zahraničnými pracoviskami (Viedeň, Göttingen). Je nositeľkou Herderovej ceny za rok 1993. V roku 2005 vyšiel vo vydavateľstve VEDA výber z jej štúdií a rozhovorov s ňou pod názvom Filozofia vo svete – svet filozofie v nás.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]