Emil Švec
| Emil Švec | |
| slovenský politický väzeň | |
 | |
| Narodenie | 24. september 1925 Piešťany, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. február 2010 (84 rokov) Piešťany, Slovensko |
Emil Švec (* 24. september 1925, Piešťany – † 23. február 2010, Piešťany) bol slovenský politický väzeň.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Piešťanoch a vyrástol v kresťansky založenej rodine. Získal základné i stredné vzdelanie, neskôr absolvoval letecký výcvik v armáde. Po odchode z armády sa zapísal na univerzitu v Bratislave. Ako mladý študent sa pripojil k piešťanskej skupine Bielej légie, ktorá viedla aktívny odpor voči formujúcemu sa totalitnému komunistickému režimu. Kamil Vančo, katolícky farár zo Sokoloviec pri Piešťanoch, ho na svojej fare zoznámil s ďalšími členmi skupiny. Počas ďalšieho štúdia na Lekárskej fakulte v Bratislave bol Emil Švec zatknutý ŠtB a odsúdený za velezradu na šesť rokov väzenia.
Po prepustení nemohol získať žiadnu prácu. Zmocnil sa práškovacieho lietadla a emigroval na Západ. Vo Viedni sa zapísal na univerzitu a počas štúdia medicíny pracoval ako novinár. Štátna bezpečnosť ho v tom čase evidovala ako nepriateľa štátu a prostredníctvom svojich agentov sledovala jeho činnosť. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Česko-Slovenska. Komunistická propaganda verejnosť dezinformovala, že Emil Švec bol zadržaný pri prechode hraníc z Rakúska do ČSSR a bez akýchkoľvek dôkazov ho označila za agenta NATO. Keďže bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž, z tohto trestu si odpykal 12 rokov. V roku 1969 bol prepustený a rehabilitovaný, ale po pseudorehabilitácii ho opätovne uväznili.[1] Na slobodu bol prepustený v roku 1977, no až do roku 1989 mal so štátnou bezpečnosťou problémy.
V roku 1993 bol obžalovaný za útok na verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a Krajský súd v Trnave ho odsúdil na trojmesačné odňatie slobody.
Po roku 1990 boli obidva rozsudky zrušené a bol rehabilitovaný podľa zákona 119/90 Z.z. V roku 1990 bol zakladajúcim členom pôvodnej Konfederácie politických väzňov Slovenska. Ako uviedol vo svojom životopise, pre kritiku tejto organizácie za neodstránenie evidovaných spolupracovníkov ŠtB z vedenia ju prestal rešpektovať a v roku 2001 vstúpil do novozaloženej organizácie Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, kde zastával funkciu podpredsedu. Svojou kandidatúrou za predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa chcel prispieť k tomu aby sa podľa jeho slov tento stal „spravodlivou a korektnou inštitúciou na ceste k demokracii po rokoch ťažkých podmienok totality“. Návrh Svetového združenia bývalých československých politických väzňov na jeho kandidatúru však nebol akceptovaný. Emil Švec až do svojej smrti 23. februára 2010 aktívne pracoval vo Svetovom združení bývalých československých politických väzňov. Nikdy sa nedočkal vyšetrenia svojho únosu z Rakúska.
| „ | „Sedel som šesť rokov, bez akéhokoľvek rozsudku.“ „Je realita, že existuje ilegálna komunistická organizácia v justícii, ktorá je napojená na bývalé komunistické štruktúry a disponuje materiálmi zo Štátnej bezpečnosti a Ministerstva vnútra a riadi ďalší boj o krytie páchateľov zločinov minulosti a samozrejme uchytenie sa a udržanie pozícií v justícii.“ A za to mi dali tie tri mesiace... |
“ |
Útek cez železnú oponu
[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 2. augusta 1959 sa mu podarilo ukradnúť poľnohospodárske vrtuľové lietadlo K-65 Bocian (Fi 156 Storch), a hoci s týmto lietadlom nikdy pred tým neletel, úspešne zvládol vyše 100 km let a pristál na poli v Rakúsku pri obci Wilfersdorf. Československé stíhačky nestihli ani vyštartovať. Rakúske úrady mu priznali postavenie politického utečenca. O jeho životnom príbehu natočil Ústav pamäti národa film V tieni času.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PRUŠOVÁ, Veronika; ŠUTKOVÁ, Veronika. .týždeň musí platiť sudcovi. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-06-15. Dostupné online [cit. 2020-04-28]. ISSN 1335-4418.