Eugène Viollet-le-Duc

	Eugène Viollet-le-Duc
Narodenie	27. január 1814; Paríž, Francúzsko
Úmrtie	17. september 1879 (65 rokov); Lausanne, Švajčiarsko
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Eugène Viollet-le-Duc; (plné texty diel autora)
Commons	Eugène Viollet-le-Duc
	Biografický portál

Eugène Emmanuel Viollet-le-Duc (* 27. január 1814, Paríž, Francúzsko – † 17. september 1879, Lausanne, Švajčiarsko) bol francúzsky architekt a historik umenia. K jeho najvýznamnejším dielam patrí reštaurovanie stredovekých budov vo Francúzsku a vedecké práce o dejinách architektúry.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1840 ho Prosper Mérimée poveril reštaurovaním kláštorného kostola vo Vézelay. Tým začala dlhá séria reštaurátorských prác, na základe ktorých bol menovaný vedúcim reštaurátorom vo Francúzsku. Nebol síce menovaný generálnym inšpektorom historických pamiatok, ale stal sa v roku 1853 dozorcom všetkých cirkevných stavieb vo Francúzsku (Inspecteur général des Edifice Diocésains).^[1]

Významné sú tiež jeho práce o stredovekej architektúre. V rokoch 1854 – 1868 vydal desaťzväzkové dielo Dictionnaire raisonné de l'architecture française du XIe au XVIe siècle (Slovník francúzskej architektúry od 11. do 16. storočia). K tomuto účelu počas svojich výprav po Francúzsku zhotovil množstvo kvalitných kresieb, plánov a ďalšej dokumentácie a robil pokusy s rekonštrukciou stredovekých budov.

Jeho znalosti stredovekej stavebnej techniky prispeli k reštaurovaniu historických budov, i k riešeniu súdobých problémov v stavebníctve. So svojimi návrhmi sa radí k architektúre historizmu. K jeho žiakom patril aj architekt Paul Abadie.

Výber prác[upraviť | upraviť zdroj]

Viollet-le-Ducov náčrtok opátstva Saint-Allyre v Clermont

Kostoly
- bazilika Sainte-Marie-Madeleine, Vézelay
- katedrála Notre-Dame, Paríž
- bazilika Saint-Denis, Saint-Denis
- Sainte-Chapelle, Paríž
- katedrála Notre-Dame v Amiens
- katedrála v Reims
- katedrála v Clermont-Ferrand
- Saint-Louis v Poissy
- Notre-Dame v Semur-en-Auxois
- Saint-Nazaire v Carcassonne
- Saint-Sernin v Toulouse
- Kaplnka hradu Roquetaillade

Radnice

Hrady a zámky
- Roquetaillade
- Château de Pierrefonds
- Mestské opevnenie v Carcassonne
- Coucy

Ostatné stavby
- Biskupský palác v Sens
- Zámok Abbadie

Odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Činnosť Viollet-le-Duca v oblasti pamiatkovej starostlivosti je stále podrobovaná výskumu. Niektoré reštaurované stavby skončili v stave, aký pôvodne nikdy nemali.^[2] Jeho odporcovia preto prístup architekta a jeho žiakov nazývajú pejoratívne vandalisme restaurateur (reštaurátorský vandalizmus). Ich predstaviteľom bol známy anglický spisovateľ John Ruskin.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Dictionnaire raisonné de l'architecture française du XIe au XVIe siècle, 10 zväzkov, Paris 1854–1868
Dictionnaire raisonné du mobilier français de l'époque Carlovingienne à la Renaissance. Viaczväzkové dielo. Paris 1868. elektronický dokument, celý text
Histoire de l'habitation humaine. Paris 1875. elektronický dokument, celý text
Entretiens sur l’architecture. 2 Bände. Paris 1863–1872; Reprint Brüssel 1977

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Fiche d'Eugène Viollet-le-Duc sur le site l'INHA
↑ Eugène-Emmanuel Viollet-le-Duc. ([1854] 1990). The foundations of architecture. New York: George Braziller. P. 195. (Translated by Kenneth D. Whitehead from the original French.)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Paul Gout: Viollet-le-Duc, sa vie, son oeuvre, sa doctrine. Champion, Paris 1914 (digitalizované)
Jean-Paul Midant: Eugène Viollet-le-Duc. Éditions du Patrimoine, Paris 2008, ISBN 978-2-85822-940-6
Stiftung Bibliothek Werner Oechslin (Hrsg.): Eugène Emmanuel Viollet-le-Duc. Internationales Kolloquium. gta-Verlag, Zürich 2010, ISBN 978-3-85676-114-1 (Schweiz); Gebr. Mann Verlag, Berlin 2010, ISBN 978-3-7861-2453-5 (übrige Länder).