Preskočiť na obsah

Európska migračná sieť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Logo Európskej migračnej siete

Európska migračná sieť (angl. European Migration Network - EMN) je projekt, ktorý poskytuje aktuálne, objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o migrácii a azyle Európskej únii a jej členským štátom na účely tvorby politík, ako aj verejnosti. EMN koordinuje Európska komisia (Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti) v spolupráci s národnými kontaktnými bodmi (NKB). Vznikla 14. mája 2008 na základe Rozhodnutia Rady 2008/381/ES a je financovaná Európskou úniou. Jej aktivity sa sústredia na témy spojené s migráciou štátnych príslušníkov tretích krajín.[1]

Vznik Európskej migračnej siete vyplynul z potreby členských štátov EÚ vzájomne si vymieňať informácie o všetkých aspektoch migrácie a tak prispieť k budovaniu spoločnej azylovej a imigračnej politiky. Táto požiadavka prvýkrát odznela na samite Európskej rady v Leakene v roku 2001.[2] O dva roky sa o nej diskutovalo aj na samite Európskej rady v Tesalonikách.[3] Výsledkom bola EMN, ktorá vznikla v roku 2003 ako pilotný projekt. Haagsky program opätovne zdôraznil potrebu spoločnej analýzy fenoménu migrácie.[4] Štokholmský program obsahoval mnohé elementy pre lepšiu komparáciu a výmenu informácií medzi členskými štátmi naprieč širokým spektrom azylovej a migračnej politiky.[5] V tejto súvislosti bola v roku 2008 EMN zriadená ako trvalá štruktúra.

Štruktúra a organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Činnosť EMN koordinuje Európska komisia (Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti) v spolupráci s národnými kontaktnými bodmi (NKB), ktoré menujú vlády vo všetkých členských štátoch EÚ a Nórsku. NKB sú najčastejšie ministerstvá vnútra a spravodlivosti, výskumné inštitúcie, mimovládne organizácie a národné úrady medzinárodných organizácií. Každý NKB EMN koordinuje národnú sieť, ktorú tvoria inštitúcie pôsobiace v oblasti migrácie a azylu. Na čele EMN stojí Riadiaci výbor (Steering Board), ktorému predsedá Európska komisia. Riadiaci výbor EMN pozostáva zo zástupcov členských štátov EÚ, ktoré prijali Rozhodnutie Rady 208/381/ES, členských štátov EÚ s pozorovateľským štatútom, Európskeho parlamentu, agentúr EÚ Frontex a FRA, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a Úradu koordinátorky EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Správy, štúdie a ďalšie výstupy

[upraviť | upraviť zdroj]

EMN pripravuje každoročne výročné správy o politikách, štúdie a krátke informy na konkrétne politicky relevantné témy týkajúce sa migrácie a azylu. EMN sa v tejto súvislosti nesústreďuje na primárny výskum, ale skôr na zbieranie, analýzu a poskytovanie už dostupných informácií a údajov. Následne sú informácie v národných správach a štúdiách zosumarizované v komparatívnych správach na úrovni EÚ. Členské štáty môžu v rámci EMN využívať taktiež tzv. systém ad hoc otázok či viacjazyčný Slovník pojmov z oblasti migrácie a azylu, ktorý sa stane súčasťou jednotnej databázy Európska jednotná terminológia (IATE).[6][7]

Od roku 2009 EMN poskytuje podklady pre Výročnú správu Európskej komisie o prisťahovalectve a azyle.[8] EMN svojimi výstupmi tiež pravidelne prispieva k debatám EÚ o špecifických aspektoch migračnej a azylovej politiky (napr. dopyt po pracovnej sile, neregulárna migrácia, zlučovanie rodín a zahraniční študenti).

Pri spracovávaní štúdií a riešení politík EMN úzko spolupracuje aj s ďalšími subjektmi z inštitucionálneho prostredia EÚ, ako aj mimo neho. Ide predovšetkým o Štatistický úrad EÚ (Eurostat) a Riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inovácie, Agentúru EÚ pre základné práva (FRA), agentúru EÚ Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Úrad koordinátorky EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a Euromestá (Eurocities).

EMN na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Národný kontaktný bod EMN v Slovenskej republike tvorí skupina inštitúcií, ktoré sú určené Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu o koordinácii činností Európskej migračnej siete z 20. júla 2009 a v aktualizovanom znení z 2. decembra 2011. Medzi tieto inštitúcie patrí Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Štatistický úrad SR a IOM vo funkcii koordinátora.

Okrem celoeurópskych aktivít EMN na Slovensku organizuje od roku 2012 vzdelávacie semináre na rôzne témy z oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany. V Slovenskej republike ide o jedinečné vzdelávacie podujatie pre pracovníkov verejnej správy a inú odbornú verejnosť v tejto problematike. V druhej polovici roka 2016 bude Národný kontaktný bod EMN v Slovenskej republike organizovať v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ tzv. výročnú konferenciu EMN, ktorej sa zúčastňujú zástupcovia všetkých členských štátov EÚ a Nórska, predstavitelia európskych inštitúcií a medzinárodných organizácií.

Budúcnosť a ďalšie kroky

[upraviť | upraviť zdroj]

Každé tri roky prebieha nezávislá externá evaluácia EMN. Externá evaluácia hodnotí efektívnosť a efektivitu EMN a stanovuje úroveň napĺňania cieľov najmä čo sa týka podpory tvorby politík EÚ. Na základe výsledkov prvej evaluácie EMN z roku 2011 Európska komisia publikovala v roku 2012 Správu o rozvoji EMN (Report on the Development of the European Migration Network, COM(2012) 427 final). Momentálne je EMN v procese ďalšej externej evaluácie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. RADA EÚ. Rozhodnutie Rady Európskej únie, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť [online]. Úradný vestník Európskej únie, 14.5.2008, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  2. Presidency conclusions - Laeken, 14 and 15 December 2001 [online]. [Cit. 2012-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Presidency Conclusions – Thessaloniki, 19 and 20 June 2003 [online]. [Cit. 2012-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. EURÓPSKA RADA. HAAGSKY PROGRAM: POSILŇOVANIE SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI V EURÓPSKEJ ÚNII [online]. Úradný vestník Európskej únie, 3.3.2005, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  5. EURÓPSKA RADA. ŠTOKHOLMSKÝ PROGRAM – OTVORENÁ A BEZPEČNÁ EURÓPA, KTORÁ SLÚŽI OBČANOM A CHRÁNI ICH [online]. Úradný vestník Európskej únie, 4.5.2012, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  6. European Migration Network Asylum and Migration Glossary 3.0 [online]. European Migration Network, október 2014. Dostupné online. (po anglicky s prekladmi pojmov do jazykov členských štátov EÚ a nórčiny)
  7. IATE - viacjazyčná terminologická databáza EÚ [online]. [Cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  8. Metóda monitorovania vykonávania Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle [online]. Brusel: Komisia Európskych spoločenstiev, 10.6.2009, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]