Eustream

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′34″S 17°08′10″V / 48,142788°S 17,136084°V / 48.142788; 17.136084

eustream, a.s.
Právna formaakciová spoločnosť
IČO35 910 712
Odvetviedoprava a logistika
Založená10. december 2004
ZakladateľSlovenský plynárenský priemysel, a.s.
SídloVotrubova 11/A, 821 09 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieRastislav Ňukovič
(generálny riaditeľ)
Tomáš Mareček
(predseda predstavenstva)
Robert Hančák
(podporedseda predstavenstva)
Peter Trgiňa
(predseda dozornej rady)
Daniel Křetínský
(predseda dozornej komisie)
Priemyselenergetika
Produkciatranzit zemného plynu
▼ 48 200 000 000 m3 (2020/2021)[1]
Aktíva▼ 3 074 339 000 EUR (2015)[2]
Výnosy▲ 776 370 000 EUR (2015)[2]
Zisk▲ 418 270 000 EUR (2015)[2]
Zamestnancov748 (31. december 2015)[3]
VlastníkSPP Infrastructure, a. s. (100 %)
Webwww.eustream.sk
Predchádzajúce názvy:
SPP – preprava, a.s.
(od založenia do 2. januára 2008)
Sídlo na Votrubovej 11/A v Bratislave

eustream, a.s. (od založenia do 2. januára 2008 pod obchodným menom SPP – preprava, a. s.) je dcérska spoločnosť SPP Infrastructure, a. s., ktorý je jej 100-percentným vlastníkom. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti je tranzitná potrubná preprava zemného plynu cez územie Slovenska.

Preprava plynu cez Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Prepravnú sieť tvorí systém štyroch a na niektorých miestach piatich vysoko-tlakových plynovodných potrubí a kompresorových staníc. Na Slovensku sú v prevádzke kompresorové stanice vo Veľkých Kapušanoch, Jablonove nad Turňou, Veľkých Zlievcoch, Ivanke pri Nitre a Lakšárskej novej Vsi.

V júni 1967 bol slávnostnej otvorený medzinárodný plynovod Bratstvo, ktorý bol v roku 1968 prvýkrát použitý na medzinárodnú prepravu zemného plynu z Ruska do Rakúska. Plynovod Bratstvo je dnes súčasťou plynárenskej distribučnej siete SPP – distribúcia, a. s. a nevykonáva funkciu medzinárodnej prepravy. Prevádzkovateľom prepravnej siete bola spoločnosť Tranzitní plynovody Praha - Transgas. Po rozdelení Československa 1. januára 1993 nastalo aj rozdelenie prepravnej spoločnosti, pričom slovenská časť sa stala súčasťou SPP ako divízia prepravy s oficiálnym názvom Slovtransgaz.[4]

Na základe rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky sa zmenila 5. júna 2014 akcionárska štruktúra spoločnosti SPP, ktorá bola 100% vlastníkom spoločnosti Eustream. Táto zmena vyvolala reorganizáciu celej skupiny SPP. V novej štruktúre sa stala jediným akcionárom Eustreamu spoločnosť SPP Infrastructure, a.s., Bratislava, v ktorej vlastní SPP 51 % akcií a Energetický a průmyslový holding, a.s., (EPH) zvyšných 49 %.

Od roku 1968 sa cez Slovensko prepravilo takmer 2,5 bilióna (2 500 000 000 000) metrov kubických zemného plynu. Maximálna ročná kapacita prepravy cez Slovensko je viac ako 90 miliárd metrov kubických zemného plynu. V roku 2015 prepravil Eustream viac ako 55,8 miliárd metrov kubických zemného plynu, čo je približne 10 % celkovej spotreby zemného plynu Európskej únie. Prístup ku kapacitám prepravného systému je založený na Entry – Exit princípe. Zákazník si na vstup alebo výstup do/z prepravného systému môže zvoliť jeden z nasledujúcich vstupných/výstupných bodov [5]:

  • Veľké Kapušany (bod do/z prepravnej siete plynárenských zariadení na území Ukrajiny),
  • Baumgarten (bod do/z prepravnej siete plynárenských zariadení na území Rakúska),
  • Lanžhot (bod do/z prepravnej siete plynárenských zariadení na území Česka),
  • Budince (bod do/z prepravnej siete plynárenských zariadení na území Ukrajiny),
  • Veľké Zlievce (bod do/z prepravnej siete plynárenských zariadení na území Maďarska),
  • domáci bod (bod do/z distribučných sietí a zásobníkov na území Slovenska).

Prepravný systém spoločnosti Eustream predstavuje dôležité energetické spojenie medzi Spoločenstvom nezávislých štátov a Európskou úniou. Je prepojený s hlavnými prepravnými trasami na Ukrajine, v Česku, Rakúsku a Maďarsku. V rámci ďalšieho rozvoja prepravnej siete pokračuje spoločnosť v prípravách možného nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Poľskom s napojením na LNG terminál Świnoujście, ktoré môže byť ďalším medzníkom pre zvýšenie bezpečnosti dodávok plynu severojužného koridoru. Ďalším projektom tohto druhu je aj projekt Eastring[6], ktorý bol v rekordne krátkom čase zaradený do zoznamu projektov spoločného záujmu Európskej únie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Výročná správa 2020/2021 [online]. Bratislava: Eustream, 2021, [cit. 2022-03-25]. S. 8. Dostupné online. Archivované 2022-04-01 z originálu.
  2. ↑ a b c Výročná správa 2015 [PDF]. Bratislava: Eustream, 2015-06-12, [cit. 2015-06-12]. S. 29. Dostupné online. Archivované 2016-10-02 z originálu.
  3. ↑ Výročná správa 2015 [online]. Bratislava: Eustream, 2015, [cit. 2015-06-12]. S. 21. Dostupné online. Archivované 2016-10-02 z originálu.
  4. ↑ Eustream | História spoločnosti [online]. www.eustream.sk, [cit. 2017-02-15]. Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
  5. ↑ Eustream | Naša spoločnosť [online]. www.eustream.sk, [cit. 2017-02-15]. Dostupné online. Archivované 2017-02-28 z originálu.
  6. ↑ Eastring at a Glance [online]. eastring.eu, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eustream&oldid=7703288“