Euthykrates zo Sikyónu
Euthykrates (starogr. Εὐθυκράτης – Euthykratés) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[1][2]
Euthykrates, syn a žiak sochárskeho majstra Lysippa zo Sikyónu, bol činný zrejme v 2. polovici 4. stor. pred Kr.[1] Rímsky spisovateľ Plínius, ktorý jeho tvorbu datuje do čias 113. olympiády (do rokov 328 – 324 pred Kr.),[3] zaznamenal, že jeho bronzové sochy neboli až také dynamické a realistické (elegantné) ako sochy jeho otca a uvádza tiež, že bol autorom sochárskych diel, Herakla v Delfách, lovca Alexandra z boiótskeho mesta Thespiai, bojujúcich jazdcov, štvorzáprahu, lovcov so psami a sochy Trofónia z Lebadeie,[4] o ktorej sa zmienil aj grécky cestovateľ Pausanias: „V jaskyni vyvierajú pramene rieky, sú tam i stojace sochy so žezlami ovinutými hadmi. Mnohí by ich mohli považovať za Asklépia a Hygieiu, v skutočnosti však je to Trofónios a Herkyna, pretože sú Trofóniovi hady zasvätené rovnako ako Asklépiovi“[5]
Podľa apologéta Tatiana, ktorý zatracoval grécku kultúru, Euthykrates zhotovil aj sochy niekoľkých hetér.[6] Niektorí znalci antického umenia ho pokladajú za možného autora sochy atléta Agia, lebo sa im nezdá, že je táto socha zhotovená úplne podľa Lysippových princípov symetrie.[7] Jeho žiakom bol Teisikrates, syn Thoinia, ktorý tiež patril medzi umelcov slávnej sikyónskej sochárskej školy.[8][9]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Euthykrates [1]
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 347. (po nemecky)
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 51.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 66.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 253.
- ↑ Tatianos, Orationes in Graecarum 52.
- ↑ Federico Rausa, Fondazione Benetton. L'immagine del vincitore. Roma : Fondazione Benetton, 1994. ISBN 978-88-8566-931-4. S. 134.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 67.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Teisikrates [2]