Preskočiť na obsah

Faerčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Faerčina
(føroyskt)
ŠtátyFaerské ostrovy
RegiónFaerské ostrovy, Dánsko
Počet hovoriacich60 000 – 80 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykFaerské ostrovy Faerské ostrovy
RegulátorFøroyska málnevndin (Výbor pre faerčinu)
Jazykové kódy
ISO 639-1fo
ISO 639-2fao
ISO 639-3fao
Wikipédia
Adresafo.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, hin frælsa alfrøðin
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Faerčina alebo faerský jazyk[1] (Føroyskt) je severogermánsky jazyk, popri dánčine úradný jazyk na Faerských ostrovoch, patriacich pod Dánsko. Je potomkom starej severčiny (Old Norse) – jazyka ľudí, ktorí sa začiatkom 9. storočia začali usádzať na dovtedy takmer neosídlených Faerských ostrovoch. Väčšina z nich pravdepodobne pochádzala zo západného Nórska. Rovnaký status ako dánčina získala na školách až v roku 1938, ako jazyk bohoslužieb o rok neskôr. Od roku 1948 je hlavným jazykom na ostrovoch, i keď pre administratívne a právne účely sa dodnes využíva dánčina. Problémom faerčiny je malý počet obyvateľov ostrovov – cca 48 000, čo sťažuje situáciu v oblasti literatúry i masmédií. Keďže faerčina je s dánčinou navzájom málo zrozumiteľná, väčšina obyvateľov ostrovov ovláda i dánčinu.

Abeceda a výslovnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa latinka obohatená o nekoľko špeciálnych znakov.

veľké: A Á B D Ð E F G H I Í J K L M N O Ó P R S T U Ú V Y Ý Æ Ø
malé: a á b d ð e f g h i í j k l m n o ó p r s t u ú v y ý æ ø
výslovnosť: [ɛaː], [a] [ɔɑː], [ɔ] [p] [t] - [eː], [ɛ] [f] [k] [h] [iː], [ɪ] [ʊi(ː)] [j] [kʰ] [l] [m] [n] [oː], [ɔ] [ɔuː] [pʰ] [ɹ] [s] [tʰ] [uː], [ʊ] [ʉuː], [ʏ] [v] [iː], [ɪ] [ʊi(ː)] [ɛaː], [a] [øː], [œ]
  • Hláskoslovie stojí medzi islandčinou a západonórskymi nárečiami.
  • Рa G (keď stojí medzi spoluhláskami alebo na konci slova) nemajú samostatnú výslovnosť. Staré friktatívy, ktoré sa označovali týmito písmenami, sa úplne stratili. Kvôli tomu sa faerčina vyplní tieto diery rôznymi polosamohláskami, najčastejšie [j] a [w], prípadne aj [v]. (Ðð nie je to isté písmeno ako chorvátske Đđ: velké U+0110, malé U+0111.)
  • SKJ a SK pred E, I, Y a EY sa číta ako Š.
  • EI sa na juhu číta ako AJ a na severe ako OJ.
  • K sa pred E, I, J, Y a EY číta ako Č.
  • G sa pred E, I, J, Y a EY číta ako DŽ.
  • TJ sa číta ako Č.
  • HJ sa v niektorých prípadoch číta ako Č, v iných ako J.
  • STJ sa väčšinou číta ako Š, v malo prípadoch aj ako STJ.
  • DJ sa vyslovuje ako DŽ

Faerské číslovky

[upraviť | upraviť zdroj]
číslovka faersky
0 null
1 eitt
2 tvey
3 trý
4 fýra
5 fimm
6 seks
7 sjey
8 átta
9 níggju
10 tíggju
11 ellivu
12 tólv
13 trettan
14 fjúrtan
15 fimtan
16 sekstan
17 seytjan
18 átjan
19 nítjan
20 tjúgu
21 einogtjúgu
22 tveyogtjúgu
30 tredivu, tríati
40 fjøruti, fýrati
50 hálvtrýss, fimmti
60 trýss, seksti
70 hálvfjers, sjeyti
80 fýrs, áttati
90 hálvfems, níti
100 hundrað
1000 (eitt) túsund

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. faerský jazyk. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 288.