Fazetový palác

Fazetový palác (rus. Грановитая палата, Granovitaja palata) — je jednou z najvýznamnejších a najstarších svetských stavieb v Moskve. Nachádza sa na Chrámovom námestí v moskovskom Kremli. Palác bol postavený v rokoch 1487 - 1491. Názov má pôvod v špecifickej úprave hlavnej, východnej steny budovy. Bosáž na fasáde je tvorená bielymi kameňmi opracovanými do štyroch hrán, čím pripomína fazety na brúsených kameňoch.

Palác má štvorcový pôdorys, pričom väčšinu zaberá jediná slávnostná sieň projektovaná ako trónna sála. Vďaka svojej rozlohe 495 m² to bola po dve storočia najväčšia ruská sála^[1]. Hlavný vchod do paláca je na východnej strane, oproti nemu, na západnej strane za trónnou sálou sa nachádzajú tzv. „Sväté siene“. Cez ne je budova stavebne prepojená s Veľkým Kremeľským palácom a Teremným palácom. Na južnej strane Fazetového paláca sa nachádza slávnostné, tzv. „Červené schodište“ využívané predovšetkým pri korunováciách cárov a iných významných príležitostiach.

Palác v súčasnosti nie je prístupný verejnosti, využíva ho úrad prezidenta Ruskej federácie na reprezentačné účely.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na príkaz cára Ivana III. bola v roku 1487 talianskym architektom Marcom Ruffom započatá na mieste bývalej jedálne výstavba veľkolepej siene. Stavbu dokončil v roku 1491 ďalší Talian, Pietro Antonio Solari. Spočiatku stavbu nazývali Veľká sieň. Bola hlavnou prijímacou sálou moskovských veľkokniežat a cárov a slúžila aj ako slávnostná trónna sála. Usporadúvali sa v nej zasadnutia Bojarskej dumy a Zemského snemu, okázalé hostiny i slávnosti na počesť významných víťazstiev (napr. pri príležitosti porážky Kazane v r. 1552, víťazstva pri Poltave v r. 1709, uzatvorenia Nystadského mieru so Švédskom v roku 1721).

Hlavnou miestnosťou stavby je veľkolepá sieň tvorená štyrmi krížovými klenbami, ktoré podopiera jediný stĺp stojaci uprostred. V 16. storočí boli interiérové steny a klenby paláca vyzdobené freskami a výmaľbou. V roku 1668 požiarom poškodené maľby obnovil ruský maliar Simon Ušakov, ktorý taktiež na príkaz cára Alexeja I. v roku 1672 podrobne opísal všetky motívy a dešifroval všetky nápisy ^[2]. Tento krok sa ukázal ako veľmi prezieravý, pretože vďaka nemu bolo možné aj v roku 1881 obnoviť podľa týchto podrobných popisov celú výzdobu vtedajšími maliarmi, bratmi Belousovcami z osady Palech vo Vladimirskej gubernii^[3].

Interiéry Fazetového paláca

Za touto sálou sa nachádzajú tzv. „Sväté siene“ (rus. Святые сени), v ktorých vítali hostí pred audienciou u cára. Taktiež tu vítali predstavitelia cirkvi čerstvo korunovaných cárov a rovnako im tu dávali najsvätejší muži požehnanie pred dôležitými vystúpeniami. Názov priestorov sa odvodzuje od pôvodnej výzdoby stien s motívmi zo Svätého písma.

Nad Svätými sieňami presne oproti cárskemu trónu bola vybudovaná tajná izba pre cárovu manželku a deti. Cez tajnú mriežku zakrytú záclonou bolo možné sledovať v pohodlí a bezpečí dianie v oficiálnych priestoroch.

V roku 1684 bol Fazetový palác prestavaný architektom Osipom Starcevom. Pôvodné úzke dvojité gotické okná boli rozšírené a okrášlené vznešeným barokovým orámovaním a stĺpikmi z bieleho kameňa.

Ďalšou veľkou zmenou vo výzore stavby je prestavba strechy Fazetového paláca v 19. storočí. Podľa dochovaných záznamov a vyobrazení mal palác pôvodne vysokú štvorbokú valbovú strechu s pozláteným pokrytím^[4]. Predstavu o podobe budovy možno získať napríklad z akvarelu Apollinarija Vasnecova „V Moskovskom kremli“. Od 19. storočia bola strecha zmenená na nízku trojbokú tak, ako ju poznáme dodnes.

Pri výstavbe Veľkého Kremeľského paláca v rokoch 1838 - 1849 bol Fazetový palác stavebne integrovaný do komplexu tvoreného s Teremným palácom a Veľkým Kremeľským palácom. Cez tzv. „Svätú sieň“ sa palác prepojil s „Vladimírskou sálou“ Veľkého Kremeľského paláca. Naposledy bol Fazetový palác využitý na svoj pôvodný účel 14. mája 1896, kedy sa v ňom uskutočnilo veľké cárske prijatie pri príležitosti korunovácie imperátora Mikuláša II.

Na južnej strane Fazetového paláca sa nachádza slávnostné schodište označované od čias cára Fiodora I. ako „Zlaté“, neskôr „Veľké“ či „Červené schodište“. Po tomto schodišti pokrytom červeným kobercom kráčali ruskí cári a imperátori pri korunovácii do Uspenského chrámu. Naposledy sa tak stalo pri korunovácii Mikuláša II. v roku 1896. Schodište bolo pôvodne postavené z bieleho kameňa a pozostávalo z 32 schodov, pričom každý schod bol pokrytý železnými dlaždicami. Na schodišti boli vytvorené tri oddychové medzistupne. Na každej z takto vzniknutých plošín stála kamenná pozlátená socha leva. Na ľavej strane schodišťa bolo umiestnené zábradlie. Schodište bolo zakryté medenou strechou v tvare stanov, na vrchole ktorých sedeli orly. Počas požiaru v roku 1696 však strecha schodišťa zhorela a už nikdy nebola obnovená. Navrchu schodište končilo pri vchode do Svätých siení, dole sa na schodište z námestia vstupuje cez tzv. „Červenú verandu“ ((rus. Красное крыльцо). Vstup cez Červenú verandu bol uzatvorený pozlátenou železnou mrežou a tá sa otvárala iba pri slávnostných príležitostiach. Bežne sa toto schodište nevyužívalo. V roku 1930 bolo schodište na príkaz samotného Stalina zbúrané, obnovili ho až v roku 1994.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti patrí Fazetový palác medzi reprezentačné priestory rezidencie prezidenta Ruskej federácie a pre verejnosť je uzatvorený. Tieto unikátne priestory sú vyhradené na slávnostné obedy prezidenta Ruskej federácie s oficiálnymi hosťami - prezidentmi iných krajín.

V podkroví Fazetového paláca je niekoľko miestností, ktoré patria k rezidencii najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarchu Moskovského a celej Rusi. V týchto priestoroch sa patriarcha zdržiava počas príprav na bohoslužbu v niektorom z chrámov Moskovského kremľa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Грановитая палата na ruskej Wikipédii.

↑ Москва, история - архитектура. Sankt Peterburg, Rusko : Яркий город, 2006. ISBN 978-5-9663-0070-8. Kapitola Московский кремль, s. 25 - 28. (v ruštine)
↑ БЕЛОБРОВА, О. А.. ЛАТИНСКАЯ НАДПИСЬ НА ФРОЛОВСКИХ ВОРОТАХ МОСКОВСКОГО КРЕМЛЯ И ЕЕ СУДЬБА В ДРЕВНЕРУССКОЙ ПИСЬМЕННОСТИ [online]. Moskva, Rusko: Múzeá moskovského Kremľa, [cit. 2012-03-04]. Dostupné online. (v ruštine)
↑ Московский Кремль, Красная площадь. Новый путеводитель.. Moskva, Rusko : Национальное географическое общество, 2007. ISBN 978-5-9533-2395-6. Kapitola Грановитая палата, s. 130 - 132. (v ruštine)
↑ Здания на территории Кремля. Грановитая палата. [online]. Moskva, Rusko: Múzeá moskovského Kremľa, [cit. 2012-03-04]. Dostupné online. (v ruštine)