Ferdinand I. (Portugalsko)

	Ferdinand I.
	portugalský kráľ
Panovanie
Dynastia	Burgundovci
Panovanie	1367 – 1383
Predchodca	Peter I.
Nástupca	Interregnum / Ján I.
Biografické údaje
Narodenie	31. október 1345; Coimbra, Portugalsko
Úmrtie	22. október 1383 (37 rokov); Lisabon, Portugalsko
Rodina
Manželka	Eleonóra Teles de Menezes
Odkazy
	Ferdinand I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ferdinand I. (* 31. október 1345, Coimbra, Portugalsko - † 22. október 1383, Lisabon) prezývaný Pekný a Nevypočítateľný bol deviaty kráľ Portugalska z Burgundskej dynastie. Zároveň bol tiež posledným kráľom z Burgundskej dynastie, nakoľko po jeho smrti vymrela dynastia po meči a vlády sa ujala jej nemanželská vetva známa ako dynastia Aviz.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Ferdinand I. prevzal krajinu v zanedbanom stave po svojom otcovi Petrovi I. ktorý sa do smrti nespamätal z úkladnej vraždy svojej milenky, manželky a matky jeho detí Inés de Castro zorganizovanej jeho otcom Alfonzom IV.

Zákonník[upraviť | upraviť zdroj]

Vydal zákon o neobhospodarovaných pozemkoch (Leis das Sesmarias), ktoré určovali povinnosti viažuce sa k vlastnenej, prenajímanej a ľadom ležiacej pôde, ktoré sa však nepodarilo naplniť.

Výraznejší úspech zaznamenal "Ferdinandov zákonník" (Código Fernandina) na podporu námorného obchodu a portugalských rejdárov aj lodiarov. Lisabon bol v tej dobe slobodný prístav s mnohými zahraničnými obchodníkmi, ktorí zabezpečovali ročný obrat 250 000 - 300 000 ton tovaru, a vypravovali lode ako do Anglicka, tak do Talianska.

Politická situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo spletitých politických vzťahoch na Pyrenejskom polostrove pokračoval aj Ferdinand I. Začal uplatňovať nároky na kastílsky trón po smrti svojho bratranca Petra I., preto uzavrel prímerie s aragónskym kráľom Petrom IV ., podporené sľubom o sobáši s Eleonórou Aragónskou. Zároveň ho podporovali aj niektorí kastílski šľachtici, ktorí neuznávali legitimitu jeho nevlastného bratranca Henricha II. Aliancia ale skrachovala a na základe uzatvoreného mieru z Alcoutimu v roku 1371 došlo nielen k výmene vzájomne dobytých území, ale tiež mierová zmluva stanovila, že sa Ferdinand ožení s Eleonórou Kastílskou , Henrichovou dcérou. Než sa ale stihol oženiť, tak sa zamiloval do tretej Eleonóry - Teles de Menezes, vydatej dvornej dámy svojej sestry, ktorú si Ferdinand I. vzal po pápežskom dišpenze k rozvodu. To podstatne zhoršilo vzťahy nielen s Kastíliou, ale spôsobilo problémy aj na domácej scéne a proti škandalóznemu sobášu protestovali napríklad mestá Tomar alebo Santarém. Hrozilo tiež prepuknutie celonárodného povstania.

Ferdinand I. však uzavrel spojenectvo s anglickým vojvodom Jánom z Gentu, ďalším uchádzačom o kastílsky trón a spoločne vyhlásili druhú vojnu kastílskemu kráľovi, ktorá však skončila obliehaním Lisabonu, kedy mier musel zabezpečovať pápežský legát Guido. Ferdinand I. ešte niekoľkokrát zmenil spojenca, jeho vojny viedli k hospodárskemu vyčerpania Portugalska aj k preneseniu storočnej vojny na jeho územie. Zároveň došlo k nadviazaniu užších kontaktov s Anglickom, podporené podpísaním spojeneckej zmluvy v roku 1373.

Po smrti Henricha II. Kastílskeho v roku 1379 vyhlásil Ferdinand I. s Jánom z Lancasteru poslednú vojnu Kastílii, ktorá bola zakončená mierom z Badajozu (1383). Jedným z výsledkov bolo uzavretie predsvadobnej zmluvy pre jeho dvanásťročnú dcéru Beatrix s kastílskym kráľom Jánom I., kde bola ustanovená dedičkou Portugalského kráľovstva, ak by Ferdinand I. zomrel bez mužských potomkov. To sa stalo pol roka po tom a začala dynastická kríza, do ktorej zasahovala aj kráľovná - regentka Eleonóra so svojím milencom.

Nástupcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Dvaja možní kandidáti portugalského trónu boli snúbenec Beatrix Ján I. Kastílsky a Ferdinandov nevlastný brat Ján, veľmajster Avizských rytierov, nemanželský syn Petra I.

Obaja Jánovia začali medzi sebou bojovať o trón, portugalská šľachta stála za regentkou, Jána z Avizu podporovali najmä mešťania, cirkev a prostý ľud, až neskôr sa na jeho stranu pridala aj šľachta. V apríli 1385, po víťazstve v bitke pri Aljubarrote, sa stal portugalským kráľom Jánom I. a založil novú kráľovskú dynastiu Avizovcov. Na počesť víťaznej bitky nad svojím kastílskym náprotivkom Jánom I. dal vybudovať Kláštor Panny Márie Víťaznej v Batalze.