Florent Amodio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Florent Amodio
Florent AMODIO NHK Trophy 2010.jpg
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuFrancúzsko Francúzsko
Dátum narodenia 12. máj 1990 (29 rokov)
Miesto narodenia Sobral, Brazília Brazília
Bydlisko Cergy-Pontoise, Francúzsko
Výška165 cm
Tréner Nikolaj Morozov
Bernard Glesser
Bývalí tréneri Bernard Glesser
(do 2010 hlavný tréner)
Choreograf Nikolaj Morozov
Korčuliarsky klub CSG Cergy-Pontoise
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 250,53 (ME 2013)
Krátky program 89,82 (ME 2013)
Voľný program 163,07 (MS 2012)

Florent Amodio (* 12. máj 1990, Sobral, Brazília) je francúzsky krasokorčuliar brazílskeho pôvodu. Je majstrom Európy z roku 2011 a dvojnásobným majstrom Francúzska (2010, 2013). V januári 2013 bol podľa oficiálneho rebríčka ISU ôsmym najlepším krasokorčuliarom sveta v mužskej sólovej kategórii.[1]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Florent Amodio sa narodil v brazílskom spolkovom štáte Ceará v meste Sobral, ale ako malé dieťa-sirotu si ho spolu so sestrou adoptoval francúzsky manželský pár, vďaka čomu má francúzske i brazílske občianstvo.[2][3] Študuje trénerstvo, ktorému sa chce po ukončení svojej aktívnej krasokorčuliarskej kariéry venovať.[3]

V roku 2012 si zahral vo filme Programme Libre mladého režiséra Vianney Etossého. Stvárnil hlavnú postavu - dospievajúceho krasokorčuliara Gauthiera.[4]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio vo finále série „Grand Prix juniorov 2008“

Amodio začal korčuľovať vo veku 4 rokov, objavil ho a viac ako 15 rokov trénoval Bernard Glesser.[3][5] V dvanástich rokoch mu diagnostikovali tzv. Osgood-Schlatterovu chorobu (degenerácia chrupavky holennej kosti), ktorá sa prejavuje bolesťou pod kolenom a opuchom.[3] Kvôli liečbe musel na 18 mesiacov prestať korčuľovať, do súťaží sa vrátil v roku 2004 a prvýkrát reprezentoval Francúzsko na medzinárodnom podujatí v roku 2005.

Prvé väčšie úspechy zaznamenal v sezóne 2008/2009 v juniorských súťažiach.

Sezóna 2009/2010[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio debutoval medzi seniormi v sezóne 2009/2010. V súťažiach série Grand Prix „Cup of Russia 2009“ (9. miesto) a „Skate America 2009“ (4. miesto) sa umiestnil v prvej desiatke. V decembri 2009 zvíťazil na Majstrovstvách Francúzska, vďaka čomu bol nominovaný do súťaží na Zimných olympijských hrách 2010 a majstrovstvách sveta. V olympijskom turnaji skončil na 12. mieste a na svojich prvých seniorských majstrovstvách sveta skončil 15.

V máji 2010 sa po dlhoročnej spolupráci rozhodol opustiť trénera Bernarda Glessera, ktorý ho trénoval od detstva, prešiel k Nikolajovi Morozovovi a začal trénovať v Rusku a Lotyšsku.[6][7][8] Vo Francúzsku trénoval s Annick Dumontovou v Champigny-sur-Marne.[7][8]

Sezóna 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 Amodio získal svoju prvú medailu (bronz) zo súťaže seniorskej série Grand Prix „NHK Trophy 2010“, na ďalšej - „Trophée Eric Bompard 2010“ získal striebro. Vo finále Grand Prix skončil šiesty. V roku 2011 debutoval na majstrovstvách Európy, pričom hneď zvíťazil a porazil svojho krajana Briana Jouberta. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1961, že prvé dve miesta na európskom šampionáte obsadili Francúzi.[2]

Objavili sa informácie, že Amodiovi sa jeho tréner Nikolaj Morozov nevenuje v plnom rozsahu, keďže existuje tlak, aby ruskí tréneri využívajúci materiálnu podporu Ruska netrénovali do Olympiády v Soči cudzích krasokorčuliarov. Morozov však tieto správy dementoval. Nemohol sa mu naplno venovať, keďže mal mnoho ďalších zverencov, medzi ktorých delil svoj čas. Francúzska korčuliarska federácia v polovici roka 2011 rozhodla, že Amodiovi sa bude venovať americký tréner Toma Zakrajsek (počas pobytu v USA) a počas pobytu vo Francúzsku trénerka Annick Dumontová.[9][10]

Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio pokračuje v spolupráci s trénerom Morozovom ako hlavným trénerom, rovnako spolupracoval pri príprave s Alexejom Jagudinom v USA.[10] Zároveň oznámil, že počas pobytu vo Francúzsku sa chce vrátiť aj k svojmu bývalému trénerovi Bernardovi Glesserovi. Na majstrovstvách Európy získal bronzovú medailu, na majstrovstvách sveta v Nice skončil piaty a vďaka umiestneniu s Brianom Joubertom (4. miesto) vybojovali pre Francúzsko na nasledujúcich majstrovstvách Európy možnosť vyslať troch reprezentantov do súťaže mužov.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio získal v januári 2013 na majstrovstvách Európy striebornú medailu a vylepšil si osobný rekord.

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio na MS 2011
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2012–2013
[11]

  • Farrucas
    hudba: Pepe Romero
  • Jumpin' Jack
    hudba: Sebastien Damiani
  • Broken Sorrow by Nuttin' But Stringz
    aranžmán: Sebastien Damiani
  • To Build a Home by Cinematic Orchestra
    aranžmán: Sebastien Damani
2011–2012

2010–2011
2009–2010
2008–2009
  • The Mission
    hudba: Ennio Morricone
  • Rockin Gysies
    hudba: Willi and Lobo
  • Bullfighter's Dream
    hudba: Ottmar Liebert
    choreo: Bernard Glesser
2007–2008
2006–2007
2005–2006
  • Lord of the Dance
    hudba: Ronan Hardiman
  • The Last of the Mohicans
    hudba: Trevor Jones a Randy Edelmann
2004–2005
  • Kniha džungle

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

Amodio a ďalší medailisti na ME 2011
Výsledky[12]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2004–05 2005–06 2006–07 2007–08 2008–09 2009–10 2010–11 2011–12 2012–13
ZOH 12
Majstrovstvá sveta 15 7 5 12
Majstrovstvá Európy 1 3 2
Finále Grand Prix 6
GP Bompard 2 5 3
GP Cup of Russia 9
GP NHK Trophy 3
GP Skate America 4 9
GP Skate Canada 4
Challenge Cup WD
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 15 10 15
JGP Final 1
JGP Andorra 11
JGP Czech 12
JGP Estonia 7
JGP France 4 3
JGP Gr. Britain 1
JGP Poland 15
JGP USA 5
Národné súťaže
Majstrovstvá Francúzska 11 7 4 2 1 2 2 1
Majstrovstvá Francúzska juniorov 4 4 2 1 1
Master's de Patinage 3 J. 2 J. 2 J. 1 J. 1 2 1 1
Tímové súťaže
World Team 4T / 10P 4T / 4P
Japan Open 2T / 5P
GP = Grand Prix; JGP = Junior Grand Prix
J. = juniorský level; WD = odstúpil
T = tímový výsledok; P = osobný výsledok; medaily sa odovzdávajú iba za výsledky tímu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance [online]. 9.2.2013, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online.
  2. a b REIGNAULT, Sylvain. Amodio et Joubert, rois d’Europe ! [online]. www.rmc.fr, 28.1.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (vo francúzštine)
  3. a b c d FLADE, Tatjana. The unique chance [online]. www.goldenskate.com, 12.07.2009, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  4. BERLOT, Jean-Christophe. Amodio prepares different kind of 'Free Program' [online]. www.icenetwork.com, 3.7.2012, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  5. HERSH, Philip. Feathers flying, gender bending ... only in figure skating [online]. Los Angeles : Los Angeles Times, 15.11.2009, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  6. Patinage artistique : le Français Florent Amodio devient champion d'Europe [online]. www.lemonde.fr, 29.01.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (vo francúzštine)
  7. a b Florent Amodio Relocates to Russia [online]. www.ifsmagazine.com, 21.4.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  8. a b .
  9. Nathalie Péchalat, Fabian Bourzat and Florent Amodio Leave Russia [online]. www.ifsmagazine.com, 4.7.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  10. a b Florent Amodio Takes Control [online]. www.ifsmagazine.com, 12.11.2011, [cit. 2013-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  11. Florent AMODIO Biography [online]. International Skating Union, rev. 2013-02-01, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Oficiálna výsledková listina na stránke ISU

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Florent Amodio na anglickej Wikipédii.