Fotografická platňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Fotografická doska)

Fotografická platňa alebo nespisovne fotografická doska bola jedna z najskorších foriem fotografického filmu, v ktorej bola svetlocitlivá emulzia strieborných solí aplikovaná na sklenenú dosku. Táto forma fotografickej emulzie sa vytratila zo spotrebiteľského trhu v skorých rokoch 20. storočia, pretože boli uvedené pohodlnejšie a menej krehké filmy. Napriek tomu sa fotografické dosky používali profesionálnou astronomickou komunitou ešte do 90. rokov 20. storočia. Takéto dosky reagujú na približne 2 % svetla, ktoré sa k nim dostane.

Vysvetlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sklenené dosky boli v porovnaní s filmom ďaleko lepšie pre kvalitu výskumného zobrazovania, pretože boli extrémne stabilné a menej náchylné k ohnutiu alebo skriveniu, špeciálne pri veľkoformátových políčkach širokouhlého zobrazovania. Mnohé známe astronomické prieskumy boli zobrané pomocou fotografických dosiek, vrátane prvej Palomar Observatory Sky Survey (POSS) v 50. rokoch, následneho POSS-II prieskumu v 90. rokoch a UK Schmidt prieskumu južných deklinácií. Mnoho observatórií, vrátane Harvardovej univerzity a Sonneberg Observatory, udržujú veľké archívy fotografických dosiek, primárne pre historický výskum premenlivých hviezd.

Vedecké použitia[upraviť | upraviť zdroj]

Astronómia[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho objektov slnečnej sústavy bolo objavených pomocou fotografických dosiek. Objavovanie planétiek použitím fotografických dosiek pionieroval Max Wolf, začínajúc jeho objavom 323 Brucia v roku 1891. Prvý prirodzený satelit objavený pomocou fotografických platní bol Phoebe v roku 1898. Pluto bolo objavené pomocou fotografických platní v blikacom porovnávači; jeho mesiac Cháron bol objavený opatrným preverením vydutia na obrázku Pluta na doske.

Fyzika[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografické dosky boli taktiež veľmi dôležitý nástroj v skorej vysokoenergetickej fyzike, pretože sčernejú ionizujúcim žiarením. Napríklad Victor Franz Hess objavil v 10. rokoch 20. storočia kozmické žiarenie podľa toho ako zanechávalo stopy na kope fotografických dosiek, ktoré za tým účelom priniesol na vysoké hory alebo nechal vystúpiť do ešte vyššej atmosféry pomocou balónov.

Medicínske zobrazovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Citlivosť určitých typov fotografických dosiek na ionizujúce žiarenie (zvyčajne röntgenové lúče) je užitočná v medicínskom zobrazovaní a aplikáciách materiálovej vedy, aj keď boli zväčša nahradené znovu použiteľnými a počítačom čítateľnými detektormi obrazových dosiek a inými typmi röntgenových detektorov.

Použitie fotografických dosiek výrazne upadlo od skorých 80. rokov 20. storočia, kedy boli nahradené CCD zariadeniami. CCD fotoaparáty majú niekoľko výhod oproti skleneným platniam, vrátane vysoko účinnej, lineárnej odozvy na svetlo a jednoduchosti zachytenia obrazu a spracovania. Napriek tomu aj najväčšie formáty CCD (napr. 8 192 × 8 192 pixelov) stále nemajú rozlíšenie väčšiny fotografických dosiek, čo donútilo moderné prieskumové kamery používať veľké polia CCD čipov. Životnosť elektronických dát a dátových formátov (ako napríklad FITS) je tiež neistá.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Peter Kroll, Constanze La Dous, Hans-Jürgen Bräuer: "Treasure Hunting in Astronomical Plate Archives." (Proceedings of the international Workshop held at Sonneberg Observatory, March 4 to 6, 1999.) Verlag Herri Deutsch, Frankfurt am Main (1999), ISBN 3-8171-1599-7

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]