Fotomontáž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Visit-suomi-2009-05-by-RalfR-052b.jpg

Fotomontáž je tvorená špecifickým použitím techniky fotografických obrazov. Technicky by sa fotomontáž dala označiť pojmom fotokoláž (koláž znamená vo francúzštine lepenie a naznačuje montáž sekvencií, podobne ako vo filme). Fotografie sa režú a spájajú do ďalších fotografií. Kompozitný obraz je niekedy fotografovaný a výsledný obraz prevedený späť v podobe hladkej fotografickej tlače. Podobná metóda, aj keď nepoužíva film, je dnes realizovaná pomocou editačného softvéru (photoshopping).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Autor Oliver Grau v knihe Virtual Art: From Illusion to Immersion konštatuje, že vytvorenie dokonalej virtuálnej reality vznikajúcej v dôsledku technického využitia nových vynálezov, je výsledkom dlhotrvajúcej ľudskej praxe. Takéto prostredia, ako napríklad diorámy, boli vyrobené z kompozitných snímok.

Prvá a najslávnejšia viktoriánska fotomontáž (neskôr označovaná ako kombinovaná tlač) má názov The Two Ways of Life (1857) od Oscara Rejlandera. Čoskoro nasledovali obrazy fotografa Henryho Peach Robinsona ako napr. Fading Away (1858).

Fotomontáž francúzskej umelkyne Marie-Blanche-Hennelle Fournier (1831 – 1906) s názvom Fournier The Madame B Album je približne zo sedemdesiatych rokov 19. storočia.

Dvojitý autoportrét Ignáca Šechtla je fotomontáž urobená okolo roku 1870 a zachytáva fotografa ako laboranta a retušéra. Fotomontáž uskutočnená dvojitou expozíciou na jeden kolódiový negatív bola v tej dobe celkom unikátna.

Jedným z ďalších príkladov koláží je dielo Paula Citroena nazvané Metropolis, ktoré vzniklo z fotografií urobených okolo roku 1923. Fotografie budov z rôznych častí mesta sú spojené do jednotného celku, ktorý tvorí ilúziu skutočného mesta. Ďalším z príkladov sú karikatúry Johna Heartfielda, nemeckého fotomontážistu, ktorý svoje diela publikoval pod anglickým menom. Jeho obrazy totiž kriticky znázorňovali politické osobnosti tej doby a to hlavne Adolfa Hitlera.

Nápad fotomontáže vychádza z myšlienky hnutia Dada, ktoré presadzovalo utvárenie nových foriem cez fotografiu. Ako prví tvorili fotomontáže už okolo roku 1919. K "objaveniu" fotomontáže však došlo vo viacerých oblastiach úplne nezávisle. S ich rozvojom prichádza aj ich použitie v oblasti reklamy (plagáty, reklamné letáky), v propagácii a neskôr hlavne vo fotoreportážach. Tieto formy využitia sa označujú ako tzv. aplikovaná fotomontáž. Opozíciou k tomuto pojmu je voľná fotomontáž, ktorá má byť vnímaná ako umelecká forma fotomontáže.

K najznámejším umelcom z tohoto obdobia a autorkou vyššie uvedeného rozdelenia patrila Hanna Höch, avantgardná umelkyňa spojená s berlínskou skupinou Dada. V článku A Few Words on Photomontage sa zaoberá predovšetkým fotomontážou v súvislosti s populárnou kultúrou. Rozlišuje medzi použitím tejto techniky v reklame (aplikovaná fotomontáž) a medzi tým, čo vníma ako voľnú fotomontáž. Tento text bol pôvodne napísaný v nemčine (1934), ale prvýkrát bol publikovaný v Česku. Až potom bol z češtiny preložený do anglického jazyka.
Stala sa známou predovšetkým svojimi vôbec prvými fotomontážami zobrazujúcimi ženy vybavené obrázkami mechanických vynálezov.

Typickým príkladom voľnej fotomontáže je fan art k príbehom Harryho Pottera alebo portréty hercov v roliach z konkrétneho filmu. Voľnú fotomontáž predstavujú aj fotokolážne albumy Scrapbooks, v ktorých sú rodinné snímky vložené do albumu a koláž je vytvorená spolu s ozdobným papierom a dekoratívnymi predmetmi.

Techniky[upraviť | upraviť zdroj]

Montáž negatívov[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o najstarší a najdrahší spôsob, ako vytvoriť fotomontáž. Kombináciou niekoľkých negatívov sa vytvorí nový obraz.

Montáž fotografií[upraviť | upraviť zdroj]

V počiatkoch fotografie sa tieto robili na kolódiové dosky, ktoré museli byť po každom fotografovaní vyčistené pre opakované použitie. Pre budúce fotografovanie bola dvojitá expozícia nechceným javom. Niektorí umelci prišli na nápad použiť tento jav hlavne v kombinácii fotografií, ktoré boli realizované od roku 1850. Výsledkom kombinácie viacerých negatívov boli nové obrazy. Náročnosť techniky bola v dokonalej perspektíve, veľkosti, osvetlení a hĺbke ostrosti pri jednotlivých negatívoch.

Montáž pozitívov alebo montáž lepením[upraviť | upraviť zdroj]

Fotomontáž je výsledkom zostavovania z už existujúcich obrazov, ktoré umelec vytvorí sám alebo získa z časopisov, novín a iných grafických materiálov. Táto technika je tiež známa ako montáž lepením, pretože v najjednoduchšej forme to nie je nič iné ako vyrezané alebo vytrhané motívy, ktoré sú zlepené dohromady na rovnom povrchu. Realistická fotomontáž sa skladá z rôznych obrázkov a to nielen v pohľade, osvetlení, hĺbke a veľkosti, ale aj v papierovej textúre, gradácii a farbe.

Digitálna montáž[upraviť | upraviť zdroj]

Digitálna montáž je dnes bežná technika fotomontáže. Zostavuje sa pomocou programov na úpravu obrázkov a digitálnych fotografií. Digitálne fotografie je možné pripojiť pomocou programov na úpravu obrázkov alebo sa požadované snímky reprodukujú skenovaním. Pri profesionálnej digitálnej montáži autor vychádza z rovnakých princípov ako pri montáži negatívov a pozitívov, totiž z dokonalej koordinácie obrázku ku každému inému.

Možnosti pre video montáže sa stali v posledných rokoch sofistikovanejšie. Fotomontáž je v súčasnosti natoľko dokonalá, že rozdiel medzi realitou a ilúziou už nie je rozpoznateľný. Takéto spojenie fotografie a digitálnej manipulácie môžu nastaviť kolíziu medzi estetikou a etikou – napríklad vo falošnej správe novinárskymi fotografiami, ktoré sú prezentované pre svet ako reálne. Napríklad v USANational Press Photographers Association (NPPA) stanovený etický kódex, ktorý podporuje správnosť uverejnených obrázkov bez ich manipulácie.

Umelci[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HÖCH, Hanna (1934): A Few Words on Photomontage. In: GAIGER, Jason & WOOD, Paul (ed.) (2003): Art of the twentieth century. Yale University Press, New Heaven and London. London, s. 112 – 114.
  • KOSTELANETZ, Richard (2001): A Dictionary of the Avant-Gardes. Routledge. London.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]