Francišak Kazimiravič Bahuševič
| Francišak Kazimiravič Bahuševič | |
| bieloruský básnik, prozaik, esejista | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Франці́шак Казімі́равіч Багушэ́віч |
| Pseudonym | Maciej Buračok Symon Reŭka z-pad Barysava. |
| Narodenie | 21. marec 1840 |
| Svirany, Ruská ríša (dnes Litva) | |
| Úmrtie | 28. apríl 1900 (60 rokov) |
| Kušľany, Ruská ríša (dnes Bielorusko) | |
| Národnosť | bieloruská |
| Zamestnanie | učiteľ, právnik |
| Dielo | |
| Žánre | kritický realizmus |
| Témy | sociálna situácia na vidieku, národnostná otázka |
| Významné práce | Bieloruská píšťala (Dudka belaruskaja) Bieloruský slák (Smyk belaruski) |
| Odkazy | |
 | Francišak Kazimiravič Bahuševič (multimediálne súbory na commons) |
Francišak Kazimiravič Bahuševič[1] (biel. Франці́шак Казімі́равіч Багушэ́віч; * 21. marec 1840 Svirany – † 28. apríl 1900 Kušľany) bol bieloruský básnik a prozaik, zakladateľ kritického realizmu v bieloruskej literatúre. Niekedy býva označovaný za otca moderného bieloruského nacionalizmu,[2] či otca bieloruského národného obrodenia.[3] Medzi jeho najvýznamnejšie básnické zbierky patrí Bieloruská píšťala (Dudka belaruskaja), či Bieloruský slák (Smyk belaruski).[1][4]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Bahuševič sa narodil na území dnešnej Litvy v obci Svirany do rodiny drobnej šľachty a vyrastal v sedliackom prostredí. V roku 1861 dokončil gymnáziu vo Vilniuse a následne odišiel študovať matematiku na univerzitu v Petrohrade. Po študentských nepokojoch bol z univerzity prepustený. Po návrate domov začal učiť na dedinskej škole. V rokoch 1863 – 1864 sa zúčatnil proticárskeho Januárového povstania vedeného Kastuśom Kalinoŭskim, po ktorého porážke sa musel stiahnúť z verejného života a odísť z rodnej krajiny preč. Niekoľko rokov žil na Ukrajine, kde študoval právo a následne dlho pracoval ako advokát a úradník na rôznych miestach. V roku 1884 boli po nástupe cisára Alexandra na trón účastníci Januárového povstania amnestovaní a Bahuševič sa smel vrátiť do rodnej krajiny, kde začal pracovať ako úradník a advokát vo Vilniuse. Zaoberal sa najmä problémami sedliakov a chudobných mestských vrstiev. V tomto období začal aj písať články do časopisov (napr. poľské periodikum Kraj), v ktorých odsudzoval zaostalosť ruského vidieka a vzdelávacieho systému. Pre cenzúru bieloruštiny však vyšli jeho diela v Poľsku, odkiaľ boli prepašované na bieloruské územia. Niektoré jeho diela sa stratili. Po odchode zo zamestnania žil na rodinnom panstve v obci Kušľany, kde aj zomrel. Pochovaný je v Župranoch.[3][5]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]
Bahuševič sa venoval najmä výrazne sociálne ladenej poézii, kde zobrazoval výjavy z ruského vidieka po zrušení nevoľníctva 1861.[1] Písal však aj prózu, reflektívne diela a články. Jedným z Bahuševičových motívov je národná otázka. Vo svojich dielach žiadal svojich krajanov, aby neopustili svoje národné jazyky a poukazoval na to, že stará bieloruština bola kedysi úradným jazykom Litovského veľkokniežatstva.[2] Svoje diela písal v latinke, pretože bola medzi čitateľmi viac uznávaná.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Bahuševič, Francišak Kazimiravič. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b SILITSKI, Vitali; ZAPRUDNIK, Jan. The A to Z of Belarus. Lanham, Toronto, Plymouth : Scarecrow Press, 2010. (The A to Z Guide; zv. 221.) ISBN 0810872005. Kapitola Beginnings of the National Cause.
- ↑ a b BAHUŠEVIČ, FRANCIŠAK (1840-1900). In: SILITSKI, Vitali; ZAPRUDNIK, Jan. The A to Z of Belarus. Lanham, Toronto, Plymouth : Scarecrow Press, 2010. (The A to Z Guide; zv. 221.) ISBN 0810872005.
- ↑ Bahuševič, Francišak Kazimiravič. [Cit. 2020-04-11].
- ↑ Jurij Gil. Franciszak Bahuszevič [online]. Nasza Gazeta, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
- ↑ ALPHABET. In: SILITSKI, Vitali; ZAPRUDNIK, Jan. The A to Z of Belarus. Lanham, Toronto, Plymouth : Scarecrow Press, 2010. (The A to Z Guide; zv. 221.) ISBN 0810872005.