Preskočiť na obsah

Francišak Kazimiravič Bahuševič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Francišak Kazimiravič Bahuševič
bieloruský básnik, prozaik, esejista
Francišak Kazimiravič Bahuševič
Osobné informácie
Rodné menoФранці́шак Казімі́равіч Багушэ́віч
PseudonymMaciej Buračok
Symon Reŭka z-pad Barysava.
Narodenie21. marec 1840
 Svirany, Ruská ríša
(dnes Litva)
Úmrtie28. apríl 1900 (60 rokov)
 Kušľany, Ruská ríša
(dnes Bielorusko)
Národnosťbieloruská
Zamestnanieučiteľ, právnik
Dielo
Žánrekritický realizmus
Témysociálna situácia na vidieku, národnostná otázka
Významné práceBieloruská píšťala (Dudka belaruskaja)
Bieloruský slák (Smyk belaruski)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFrancišak Kazimiravič Bahuševič
(multimediálne súbory na commons)

Francišak Kazimiravič Bahuševič[1] (biel. Франці́шак Казімі́равіч Багушэ́віч; * 21. marec 1840 Svirany – † 28. apríl 1900 Kušľany) bol bieloruský básnik a prozaik, zakladateľ kritického realizmu v bieloruskej literatúre. Niekedy býva označovaný za otca moderného bieloruského nacionalizmu,[2] či otca bieloruského národného obrodenia.[3] Medzi jeho najvýznamnejšie básnické zbierky patrí Bieloruská píšťala (Dudka belaruskaja), či Bieloruský slák (Smyk belaruski).[1][4]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Bahuševič sa narodil na území dnešnej Litvy v obci Svirany do rodiny drobnej šľachty a vyrastal v sedliackom prostredí. V roku 1861 dokončil gymnáziu vo Vilniuse a následne odišiel študovať matematiku na univerzitu v Petrohrade. Po študentských nepokojoch bol z univerzity prepustený. Po návrate domov začal učiť na dedinskej škole. V rokoch 1863 – 1864 sa zúčatnil proticárskeho Januárového povstania vedeného Kastuśom Kalinoŭskim, po ktorého porážke sa musel stiahnúť z verejného života a odísť z rodnej krajiny preč. Niekoľko rokov žil na Ukrajine, kde študoval právo a následne dlho pracoval ako advokát a úradník na rôznych miestach. V roku 1884 boli po nástupe cisára Alexandra na trón účastníci Januárového povstania amnestovaní a Bahuševič sa smel vrátiť do rodnej krajiny, kde začal pracovať ako úradník a advokát vo Vilniuse. Zaoberal sa najmä problémami sedliakov a chudobných mestských vrstiev. V tomto období začal aj písať články do časopisov (napr. poľské periodikum Kraj), v ktorých odsudzoval zaostalosť ruského vidieka a vzdelávacieho systému. Pre cenzúru bieloruštiny však vyšli jeho diela v Poľsku, odkiaľ boli prepašované na bieloruské územia. Niektoré jeho diela sa stratili. Po odchode zo zamestnania žil na rodinnom panstve v obci Kušľany, kde aj zomrel. Pochovaný je v Župranoch.[3][5]

Bahuševičský kaštieľ v Kušľanoch

Bahuševič sa venoval najmä výrazne sociálne ladenej poézii, kde zobrazoval výjavy z ruského vidieka po zrušení nevoľníctva 1861.[1] Písal však aj prózu, reflektívne diela a články. Jedným z Bahuševičových motívov je národná otázka. Vo svojich dielach žiadal svojich krajanov, aby neopustili svoje národné jazyky a poukazoval na to, že stará bieloruština bola kedysi úradným jazykom Litovského veľkokniežatstva.[2] Svoje diela písal v latinke, pretože bola medzi čitateľmi viac uznávaná.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Bahuševič, Francišak Kazimiravič. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. a b SILITSKI, Vitali; ZAPRUDNIK, Jan. The A to Z of Belarus. Lanham, Toronto, Plymouth : Scarecrow Press, 2010. (The A to Z Guide; zv. 221.) ISBN 0810872005. Kapitola Beginnings of the National Cause.
  3. a b BAHUŠEVIČ, FRANCIŠAK (1840-1900). In: SILITSKI, Vitali; ZAPRUDNIK, Jan. The A to Z of Belarus. Lanham, Toronto, Plymouth : Scarecrow Press, 2010. (The A to Z Guide; zv. 221.) ISBN 0810872005.
  4. Bahuševič, Francišak Kazimiravič. [Cit. 2020-04-11].
  5. Jurij Gil. Franciszak Bahuszevič [online]. Nasza Gazeta, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  6. ALPHABET. In: SILITSKI, Vitali; ZAPRUDNIK, Jan. The A to Z of Belarus. Lanham, Toronto, Plymouth : Scarecrow Press, 2010. (The A to Z Guide; zv. 221.) ISBN 0810872005.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]