Frank Wilczek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nositeľ Nobelovej ceny
Frank Wilczek
americk fyzik
americk fyzik
Narodenie15. máj 1951 (68 rokov)
New York, New York, USA
Alma materUniversity of Chicago
Princeton University
ManželkaBetsy Devinová (1973 -)
DetiAmity, Mira
Odkazy
Webstránkafrankwilczek.com
CommonsSpolupracuj na Commons Frank Wilczek

Frank Anthony Wilczek (* 15. máj 1951, New York, New York, USA)[1] je americký fyzik, profesor fyziky na Massachusettskom technologickom inštitúte. Je zakladajúcim riaditeľom Inštitútu T.D.Leeho a hlavným vedcom vo Wilczek Quantum Center na Šanghajskej dopravnej univerzite v Šanghaji, profesorom na Arizona State University a riadnym profesorom na Stockholms universitet.[2]

V roku 2004 získal Nobelovu cenu za fyziku spolu s Davidom Grossom z University of California a Davidom Politzerom z California Institute of Technology „za objav asymptotickej slobody v teórii silnej interakcie“. [3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Mineole a je poľsko - talianskeho pôvodu[4] Navštevoval Martin Van Burenovu strednú školu v New Yorku. V tomto období si Wilczekovi rodičia uvedomili, že je výnimočný - čiastočne aj vďaka IQ testu, ktorý absolvoval.[5] Bol vychovávaný v katolíckej viere, ale neskôr "stratil vieru v tradičné náboženstvo".[4] Bol označený za agnostika [6][7], ale v roku 2013 vyhlásil, že pantheizmus je mu mu bližší.

Svoj bakalársky titul získal na University of Chicago v roku 1970, kde bol aj členom spolku Phi Beta Kappa [8]. Magisterský titul z matematiky získal v roku 1972 na Princeton University, kde o dva roky získal aj doktorát z fyziky. [9]

3. júla 1973 sa oženil s Betsy Devinovou, majú dve dcéry Amity a Mira.

Výzkum[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1973, keď ako absolvent spolupracoval s Davidom Grossom na Princeton University, objavil asymptotickú voľnosť. Keď sú kvarky v extrémnej blízkosti, jadrová sila medzi nimi je tak malá, že sa správajú skoro ako voľné častice. Táto teória, ktorú bola nezávisle objavil aj David Politzer, bola dôležitá pre rozvoj kvanotvej chromodynamiky.

Wilczek pomohol odhaliť a rozvinúť axióny, anyóny, asymptotickú voľnosť a ďalšie aspekty kvantovej teórie poľa. Pracoval na fyzike kondenzovanej hmoty, astrofyzike a časticovej fyzike.

Súčasný výskum:

  • "Čistá" časticová fyzika: spojenia medzi teoretickými myšlienkami a pozorovateľnými fenoménmi;
  • správanie sa hmoty, fázové štruktúry kvarkovej hmoty pri ultra vysokých teplotách a hustote.
  • aplikácia časticovej fyziky v kozmológii.
  • aplikácia techník teórie poľa na fyziku kondenzovaných materiálov.
  • Kvantová teória čiernych dier.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Frank Wilczek [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2013-12-04]. Dostupné online.
  2. rank Wilczek, Herman Feshbach Professor of Physics [online]. Department of Physics, MIT, 2011, [cit. 2011-06-14]. Dostupné online.
  3. Tore Frängsmyr, editor. The Nobel Prizes 2004 [online]. Stockholm : Nobel Foundation, 2005, [cit. 2008-04-30]. Dostupné online.
  4. a b Frank Wilczek - Biographical
  5. DREIFUS, Claudia. Discovering the Mathematical Laws of Nature. The New York Times, December 28, 2009. Dostupné online [cit. 2012-05-22].
  6. [1]
  7. http://www.slate.com/articles/arts/books/2015/08/frank_wilczek_s_a_beautiful_question_reviewed.html
  8. http://docplayer.net/31086301-Frank-wilczek-curriculum-vitae.html
  9. https://www.genealogy.math.ndsu.nodak.edu/id.php?id=94768

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]