Preskočiť na obsah

Freistadt (Rakúsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Freistadt
mesto
Erb
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Horné Rakúsko
Okres Freistadt
Nadmorská výška 560 m n. m.
Súradnice 48°30′42″S 14°30′22″V / 48,511666666667°S 14,506111111111°V / 48.511666666667; 14.506111111111
Rozloha 12,88 km² (1 288 ha)
Obyvateľstvo 7 981 (1. január 2020)
Hustota 619,64 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 4240
ŠÚJ 4 06 01
Poloha mesta v Rakúsku
Poloha mesta v Rakúsku
Poloha obce Freistadt v okrese Freistadt (klikacia mapa)Bad ZellFreistadtGrünbachGutauHagenberg im MühlkreisHirschbach im MühlkreisKaltenbergKefermarktKönigswiesenLasbergLeopoldschlagLiebenauNeumarkt im MühlkreisPierbachPregartenRainbach im MühlkreisSandlSankt Leonhard bei FreistadtSankt Oswald bei FreistadtSchönau im MühlkreisTragweinUnterweißenbachUnterweitersdorfWaldburgWartberg ob der AistWeitersfeldenWindhaag bei FreistadtHorné Rakúsko
Poloha obce Freistadt v okrese Freistadt (klikacia mapa)
Poloha mesta v rámci okresu Freistadt
Wikimedia Commons: Freistadt
Webová stránka: www.freistadt.at
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Freistadt je okresné mesto v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Freistadt. V minulosti významné obchodné mesto od 19. storočia strácalo svoj pôvodný význam, takže dnes sú tu najmä školy, úrady a zdravotnícke zariadenia. Žije tu asi 7 437 obyvateľov (1. 1. 2010).

Plán mesta

Mesto bolo založené podľa pravidelného plánu v roku 1220 grófom Leopoldom VI. Babenberským na Zlatej ceste od Dunaja, kadiaľ sa do Čiech privážala hlavne soľ a železo, do Rakúska hlavne ryby. Mesto malo veľké privilégia a z obchodu rýchlo zbohatlo, od roku 1388 je uvádzaný aj starosta (Bürgermeister). V 14. storočí dostalo mesto nové, dodnes takmer úplne zachované hradby s Lineckou bránou na juhu, Českou bránou na severe a širokou priekopou okolo celého mesta. Farský kostol svätej Kataríny z 13. storočia bol postupne prestavovaný a rozširovaný, takže má dnes päť lodí. Od 14. storočia sú spomínané i školy, v roku 1543 sa prvý raz pripomína latinská škola.

Začiatkom 16. storočia zničili mesto dva požiare, ďalšou ranou bolo vyhnanie protestantov po roľníckom povstaní v roku 1627. Mesto potom stratilo svoje privilégia a s konskou železnicu z Českých Budějovíc do Linca (1832) sa doprava mestu vyhýbala. Až od roku 1873 má Freistadt vlastnú železničnú stanicu na trati Linec – Dolní DvořištěČeské Budějovice. Medzi najväčších zamestnávateľov patria dnes krajská nemocnica a školy.

Freistadt je najmä výborne zachovaný mestský celok s opevnením, pravidelným námestím a zámkom zo 16. storočia, kde je dnes okresné múzeum. Priekopa je upravená ako park. Farský kostol na námestí je gotický s pozoruhodnou klenbou a barokovou vežou z roku 1737. Na námestí a v priľahlých uliciach je rada historických domov s gotickými, renesančnými a barokový prvkami. Na námestí je mariánska fontána z roku 1704 a rada historicky cenných domov. Na západnej strane mesta je pôvodný stredoveký hrad, neskorší Salzhof, dnes kultúrne stredisko. Mimo hradieb, oproti Českej bráne, stojí gotický Kostol Panny Márie, vypálený husitmi v roku 1422, ale čoskoro obnovený.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Freistadt na českej Wikipédii.