Füzér (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Füzér
(Fizér)
hrad
Pohľad na hrad po rekonštrukcii v roku 2016
Štát Maďarsko
Región Boršodsko-abovsko-zemplínska župa
Súradnice 48°32′31″S 21°27′35″V / 48,54194°S 21,45972°V / 48.54194; 21.45972
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Füzér
Poloha v Maďarsku
Poloha v Maďarsku
Wikimedia Commons: Castle of Füzér
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Füzér alebo Fizér je hrad v katastrálnom území rovnomennej obce Füzér v Maďarsku, v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Situovaný je vo výške 552 m na hradnom brale Zemplínskeho pohoria, ktoré je pod týmto názvom pokračovaním sopečných Slanských vrchov na maďarskej strane hraníc.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky hradu sú neznáme. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza až z roku 1264, neskôr aj z listiny z roku 1270, na základe ktorých možno predpokladať, že hrad bol postavený už pred smrťou Ondreja II. (1235), respektíve ešte pred rokom 1235 bol kráľovským majetkom. Okolo rokov 1262 – 1263 daroval Belo IV. hrad aj s okolitým panstvom dcére Anne, ale neskôr v roku 1264 ho Belov syn a mladší kráľ Štefan (V.) Anne odobral. Belo sa pokúsil hrad od syna znovu získať obliehaním, ale Štefanov hradný kapitán Michal Füzeri útok odvrátil. V roku 1270, keď Štefan V. nastúpil na uhorský trón, daroval hrad Michalovi a Demeterovi z rodu Rošd (Füzéry).

Po roku 1285 sa dostal do vlastníctva Omodeja Abu. Po bitke pri Rozhanovciach Karol Róbert hrad skonfiškoval a za kapitána hradu vymenoval Filipa Drugeta. Žigmund Luxemburský ho najprv zálohoval, neskôr v roku 1389 daroval synom Petra z Perína. Páni z Perína pokračovali počas 15. a 16. storočia vo významných stavebných úpravách hradu, vrátane výstavby gotickej kaplnky. V polovici 40. rokov 15. storočia sa hrad dočasne dostal do rúk kráľovského stolníka Ladislava Palóciho, ale füzerské statky zostali neporušené.

V 80. rokoch 15. storočia sa kráľ Matej Korvín dostal do potýčky s pánmi z Perína a vypudil Štefana z Perína z hradu. Neskôr hrad daroval palatínovi Imrichovi z Perína. Po roku 1526 (po korunovácii Jána Zápoľského) sa stal Peter z Perína ochráncom svätoštefanskej koruny. Namiesto toho, aby bola koruna uložená na obvyklé miesto na Vyšehrade, nechal ju dopraviť na Füzér, kde bola skrývaná najmenej jeden rok. Peter z Perína ukončil opevňovacie práce a jeho syn Gabriel nechal vybudovať v 60. rokoch 16. storočia palácové krídlo v renesančnom slohu.

V roku 1567 získali hrad do vlastníctva Bátoriovci. V roku 1603 sa prostredníctvom Nádašdyovcov dostal do rúk Alžbety Bátoriovej. Okolo roku 1626 na krátko hrad okupovalo vojsko Gabriela Betlena. V roku 1654 ho dostal do zálohu Imrich Mosdóši, v roku 1668 sa dostal do rúk Františkovi Bónišovi. Ten sa však zaplietol do protikráľovského Vešeléniho sprisahania, za čo bol popravený. Uhorská komora umiestnila na hrad nemeckú posádku. Košický kapitán Strassoldo nechal hrad vypáliť, pretože sa ustavične stával útočiskom početných povstalcov. V nasledujúcom storočí bola hmota hradu narúšaná poveternostnými vplyvmi a rozoberaním muriva okolitým obyvateľstvom. V 19. storočí objavili ruiny hradu romantickí maliari, predovšetkým rakúsky umelec Thomas Ender.

V roku 1977 sa začali na hrade rekonštrukčné práce, ktoré ale sťažuje náročný terén. Podarilo sa odkryť archeologické nálezy z 13. storočia, zakonzervovať hradné múry, zastrešiť hradný palác a gotickú kaplnku, ktorá je najhodnotnejším architektonickým objektom hradného areálu. Výhľad z hradu ponúka jednu z najkrajších scenérií v Maďarsku.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hétvégi várkalauz: Füzér [online]. múlt-kor, 2.6.2006, [cit. 2012-07-26]. Dostupné online. (maďarsky)
  • SIMON, Zoltán. A füzéri vár az újabb kutatások tükrében [online]. castrumbene.hu, [cit. 2012-07-26]. Dostupné online. (maďarsky)