Gavit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Gavit[1] (armén. Գավիթ, ժամատուն gavit῾, žamatown, rus. гавит, жaмaтун gavit, žamatun) je chrámová predsieň alebo miesto s valenou klenbou oproti vchodu do chrámu, kde sa zhromažďovali mnísi a zároveň slúžil k pohrebeným účelom. Jedná sa o typický prvok arménskej kláštornej architektúry, ktorý sa rozvinul z nartexu.[2] Tieto stavby, ktoré sú väčšinou zo stredoveku alebo neskorého stredoveku, sa najčastejšie nachádzajú pred arménskymi kostolmi, najmä v kláštorných komplexoch. V 11. storočí získal gavit podobu štvorhranného priestoru s centrálnym pôdorysom. Interiér je rozdelený na deväť polí štyrmi stĺpmi. Nad gavitom sa nachádzala kupola bez tambura so stredovým otvorom (okulus) a lucernou na vrchu. Vonkajšie steny sú zvyčajne masívne a obsahujú niekoľko malých okien.[3][4][5][6]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Čiastočnou nezávislosťou arménskych kniežatstiev po skončení vlády Abbásovcov začala arménska architektúra opäť prekvitať od 9. storočia až do polovice 11. storočia. Po ukončení seldžuckých nájazdov v 11. storočí dobyl gruzínsky kráľ Dávid IV. Budovateľ začiatkom 12. storočia severné Arménsko a krajina získala podiel na ekonomickej prosperite Gruzínska. Až do 14. storočia hrali kláštory dôležitú úlohu pri rozvoji architektúry. V tom čase s rozvojom mníšstva vzniká gavit. Je to osobitý arménsky typ nartexu, ktorý sa objavuje v 10. a 11. storočí na juhu Arménii v oblasti Sjunik. Prvým gavitom je jednoduchá obdĺžniková predsieň pred západným portálom Chrámu svätého Štefana v kláštornom komplexe Vorosnavank. Najstarší štvorcový centrálny gavit sa nachádza v Kláštore Gndevank. Gavit sa formoval v priebehu 12. a 14. storočia. Stal sa tradičným prvkom arménskej kláštornej architektúry. V niektorých kostoloch ich rozmery presahujú hlavnú budovu. Gavit sa vyvíja až do konca 13. storočia a na konci 15. storočia sa postupne ich výstavba zastavila.[7][8][9]

Gavit je chrámová predsieň alebo miesto s valenou klenbou oproti vchodu do chrámu, kde sa zhromažďovali mnísi a zároveň slúžil k pohrebným účelom. Často sa tam nachádzali hrobky kniežacích rodín. Podľa arménskeho cirkevného zákona nesmeli byť pochovaní v samotnom kostole. Konali sa tam aj vyhlásenia predpisov a zákonov. Gavit mal od istej miery podobnú úlohu, ako westwerk v predrománskej a románskej architektúre v Európe. Početné výklenky v stenách naznačujú, že tu boli umiestnené knihy, že sa mohlo jednať v mnohých prípadoch, ako učebňa a knižnica.[10] Interiér je rozdelený na deväť polí štyrmi stĺpmi. Menej časté sú trojloďové gavity so šiestimi stĺpmi.[6] Stredné stropné pole je zvyčajne zaklenuté alebo inak vyvýšené kupolou bez tambura. Nad kupolou sa nachádza stredový otvor (okulus) s lucernou. V mnohých prípadoch sa jedná o štvorcový alebo kruhový svetelný otvor. Tento svetelný otvor (okulus) v strope odkazuje na starý arménsky dom typu glkhatun, ktorý bol postavený v 5. storočí pred Kristom. Posledným viditeľným znakom vývoja gavitu je sieň bez stĺpov a priestor je zaklenutý pretínajúcimi oblúkmi.[7][11][9]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ani In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. OUSTERHOUT, Robert G.. Eastern Medieval Architecture the Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands. New York : Oxford University Press, 2019. Ďalej len Ousterhout. ISBN 978-0-19-027273-9. S. 717.
  3. Arménské kláštery In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 111 – 112.
  4. CRAGOE, Carol Davidson. Abeceda architektury: průvodce základními pojmy a stavebními slohy. 1. vyd. Praha : Slovart CZ, 2008. 256 s. Preložila Marta Kraplová. ISBN 9788073910747. S. 29.
  5. Armenian Architecture - VirtualANI - Glossary [online]. www.virtualani.org, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online.
  6. a b gavit. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  7. a b Ousterhout, str. 466 – 469
  8. MNAZAKANJAN, Stepan; STEPANJAN, Nona; BRENTJES, Burchard. Kunst des Mittelalters in Armenien. Berlín : Union Verlag, 1981. ISBN 978-3703105487. Kapitola Architektur, s. 67 – 79.
  9. a b KAZARYAN, Armen. The Zhamatun of Horomos: The Shaping of an Unprecedented Type of Fore-church Hall. Transkulturelle Perspektiven. Kunsttexte, E-Journal für Kunst- und Bildgeschichte (kunsttexte.de), 2014, čís. 3, s. 1 – 14. Dostupné online [cit. 2020-11-22].
  10. BOCK, Ulrich. Georgien und Armenien: zwei christliche Kulturlandschaften im Süden der Sowjetunion. Kolín nad Rýnom : DuMont, 1988. ISBN 9783770114641. S. 248.
  11. Ousterhout, str. 587 – 592

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MNATSAKANIAN, S. Kh.. Arkhitektura armianskikh pritvorov. Jerevan : [s.n.], 1952.
  • MARANCI, Christina. Medieval Armenian Architecture: Constructions of Race and Nation. [s.l.] : Peeters Publishers, 2001. ISBN 9789042909397.
  • GOBBI, Claudio. Claudio Gobbi: Arménie Ville: A Visual Essay on Armenian Architecture. [s.l.] : Hatje Cantz, 2016. ISBN 978-3775741156.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gavit

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]