Gavit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gavit[1] (armén. Գավիթgavit, ժամատուն – žamatown, rus. гавитgavit, жaмaтун – žamatun) je chrámová predsieň alebo miesto s valenou klenbou oproti vchodu do chrámu, kde sa zhromažďovali mnísi a zároveň slúžil k pohrebeným účelom. Jedná sa o typický prvok arménskej kláštornej architektúry, ktorý sa rozvinul z nartexu.[2] Tieto stavby, ktoré sú väčšinou zo stredoveku, sa najčastejšie nachádzajú pred arménskymi chrámami, najmä v kláštorných komplexoch. V 11. storočí získal gavit podobu štvorhranného priestoru s centrálnym pôdorysom.[3] Interiér je rozdelený na deväť polí štyrmi stĺpmi. Nad gavitom sa nachádzala kupola bez tambura so stredovým otvorom (okulus) a lucernou na vrchu. Vonkajšie steny sú zvyčajne masívne a obsahujú niekoľko malých okien.[4][5]

Funkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Funkcia a význam gavitu nie je celkom objasnená. Gavit formálne odkazuje na starý arménsky dom typu glkhatun, ktorý bol postavený v 5. storočí pred Kristom. Prvé prototypy sa objavil v kresťanskej architektúre štvorloďových chrámov a v moslimskej architektúre štvorstĺpových mešít za vlády Abbásovcov. Podľa inej teórie gavit nepriamo súvisí s átriom ranokresťanských chrámov.[6] Gavit je chrámová predsieň alebo miesto s valenou klenbou oproti vchodu do chrámu, kde sa zhromažďovali mnísi a zároveň slúžil k pohrebným účelom. Často sa tam nachádzali hrobky kniežacích rodín, pretože podľa arménskeho cirkevného zákona nesmeli byť pochovaní v samotnom chráme. Konali sa tam aj vyhlásenia predpisov a zákonov. Početné výklenky v stenách naznačujú, že tu boli umiestnené knihy. V mnohých prípadoch išlo asi o učebňu alebo knižnicu. Gavit mal od istej miery podobnú úlohu ako westwerk v predrománskej a románskej architektúre v Európe.[7] Obvykle bol postavený samostatne v kláštornom komplexe. Architektonickou paralelou sú pravdepodobne monastiere na území dnešného Grécka, ktoré boli postavené v rovnakom období a často mali štvorstĺpovú kompozíciu.[6]

Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení vlády Abbásovcov a čiastočnou nezávislosťou arménskych kniežatstiev od 9. storočia až do polovice 11. storočia začala arménska architektúra opäť prekvitať. Po ukončení seldžuckých nájazdov dobyl gruzínsky kráľ Dávid IV. Budovateľ začiatkom 12. storočia severné Arménsko. Krajina získala podiel na ekonomickej prosperite Gruzínska. Až do 14. storočia hral monastier dôležitú úlohu pri rozvoji architektúry.[8][9][10] Najstaršie známe gavity sa objavujú v 10. a 11. storočí na juhu Arménska v oblasti Sjunik. Boli to jednoduché klenuté obdĺžnikové predsiene pred západným portálom chrámu monastiera, ako napríklad Vaanavank a Gndevank. Prvý štvorstĺpový gavit bol postavený v kláštore Oromos okolo roku 1038.[6] Gavit sa formoval v priebehu 12. a 13. storočia. Stal sa tradičným prvkom arménskej kláštornej architektúry. V niektorých prípadoch presahoval šírku ale nie výšku chrámu. Interiér bol rozdelený na deväť polí štyrmi stĺpmi. Menej časté sú trojloďové gavity so šiestimi stĺpmi.[8][9][10]

Stropy sa vyznačovali rôznorodosťou riešení a bohatosťou dekóru. Stredné pole je zvyčajne zaklenuté do ihlanovitého alebo oktogonálného tvaru či inak vyvýšené kupolou bez tambura. Uprostred sa nachádza svetelný otvor (okulus) s lucernou na vrchu. V mnohých prípadoch sa jedná o polygonálny alebo kruhový svetelný otvor.[6] Tento svetelný otvor (okulus) v strope odkazuje na starý arménsky dom typu glkhatun, ktorý bol postavený v 5. storočí pred Kristom.[8][11][10] V niektorých prípadoch okulus a lucerna plnila funkciu zvonice. Stropy bočných polí sú podobne zaklenuté ako stredové pole, ale s tým rozdielom že neobsahujú žiaden svetlík. Steny gavitu boli zdobené reliéfmi arménskeho kríža alebo prípadne motívom oslavy Boha a Cirkvi.[6]

Na začiatku 13. storočia sa rozšírila tzv. stalaktitová klenba so stupňovito presahujúcimi sochárskymi prvkami na strope stredného poľa. Niektoré časti stropov boli natreté bielou a červenou farbou. Exteriér gavitu bol oproti interiéru veľmi jednoducho členený. Vonkajšie steny sú zvyčajne masívne a obsahujú niekoľko malých okien.[6] Portál gavitu bol zvyčajne bohato zdobený sochárskou výzdobou. Ďalšou viditeľnou inováciou vývoja gavitu v 14. a 15. storočí bola sieň bez stĺpov a zaklenutý priestor s pretínajúcimi sa rebrami oblúkov.[12] Na konci 15. storočia sa postupne výstavba gavitu zastavila.[8][11][10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ani In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. Gavit/zamatun:. In: OUSTERHOUT, Robert G.. Eastern Medieval Architecture the Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands. New York : Oxford University Press, 2019. (Onassis series in Hellenic culture.) ISBN 978-0-19-027273-9. S. 717. (po anglicky)
  3. Arménské kláštery In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. 1 Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 111 – 112. (po česky)
  4. CRAGOE, Carol Davidson. Abeceda architektury: průvodce základními pojmy a stavebními slohy. Praha : Slovart, 2008. ISBN 978-80-7391-074-7. S. 29.
  5. Gavit In: Glossary [online]. VirtualANI, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b c d e f ГАВИТ In: Православная энциклопедия [online]. [Cit. 2022-05-31]. Dostupné online. (po rusky)
  7. BOCK, Ulrich. Georgien und Armenien: zwei christliche Kulturlandschaften im Süden der Sowjetunion. Köln : DuMont, 1988. (DuMont Dokumente. Kunst-Reiseführer.) ISBN 9783770114641. S. 248. (po nemecky)
  8. a b c d OUSTERHOUT, Robert G.. Eastern Medieval Architecture the Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands, s. 466 – 469.
  9. a b MNAZAKANJAN, Stepan; STEPANJAN, Nona; BRENTJES, Burchard. Kunst des Mittelalters in Armenien. Berlin : Union Verlag, 1981. ISBN 978-3703105487. Kapitola Architektur, s. 67 – 79. (po nemecky)
  10. a b c d KAZARYAN, Armen. The Zhamatun of Horomos: The Shaping of an Unprecedented Type of Fore-church Hall. Transkulturelle Perspektiven, 2014, čís. 3, s. 1 – 14. Dostupné online [cit. 2020-11-22]. (po anglicky)
  11. a b OUSTERHOUT, Robert G.. Eastern Medieval Architecture the Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands, s. 587 – 592.
  12. Christina Maranci. Armenia. In: The Oxford Companion to Architecture. Ed. Patrick Goode. Vol. 1. A – J. Oxford : Oxford University Press, 2009. Dostupné online. ISBN 9780198605683. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • МНАЦАКАНЯН [MNACAKANIAN], С. Х [S. Kh.]. Архитектура армянских притворов [Arkhitektura armianskih pritvorov]. Ереван : Изд-во АН Армянской ССР [Izd-vo AN Armianskoj SSR], 1952. 142 s. (po rusky)
  • MARANCI, Christina. Medieval Armenian Architecture: Constructions of Race and Nation. Leuven : Peeters Publishers, 2002. 327 s. ISBN 9789042909397. (po anglicky)
  • GOBBI, Claudio, et al. Arménie Ville: A Visual Essay on Armenian Architecture. Berlin : Hatje Cantz, 2016. 160 s. ISBN 978-3-7757-4115-6. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gavit

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]