Generálny guvernér

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Generálny guvernér alebo zriedkavo (najmä pre Rusko) generálny gubernátor či generálny miestodržiteľ je titul, ktorým sa označuje zvolený zástupca hlavy štátu alebo vlády pre správu niektorého územia, obyčajne v kolónii.

Dnes sa tento titul (tiež ako zástupca kráľa, neformálne často vicekráľ ) používa v krajinách Spoločenstva národov (Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Novozélandské kráľovstvo, Papua-Nová Guinea, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy, Tuvalu).

V minulosti sa používal napríklad v bývalých kolóniách Spojeného kráľovstva (vrátane Indie), Španielska, Holandska, Ruska, Francúzska, Pruska, Nemecka, Rakúskej monarchie, Rakúsko-Uhorska, Švédska, Portugalska, Talianska a podobne.

V Ruskom impériu sa tento titul v rokoch používal aj ako najvyššia hodnosťou miestnej správy. Generálny gubernátor mal všetku občiansku a vojenskú moc. Od roku 1775 po vzniku generálnych gubernátorstiev stál na ich čele.