Generálny guvernér

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Generálny guvernér alebo zriedkavo (najmä pre Rusko) generálny gubernátor či generálny miestodržiteľ je titul, ktorým sa označuje zvolený zástupca hlavy štátu alebo vlády pre správu niektorého územia, obyčajne v kolónii.

Dnes sa tento titul (tiež ako zástupca kráľa, neformálne často vicekráľ ) používa v krajinách Spoločenstva národov (Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Novozélandské kráľovstvo, Papua-Nová Guinea, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy, Tuvalu).

V minulosti sa používal napríklad v bývalých kolóniách Spojeného kráľovstva (vrátane Indie), Španielska, Holandska, Ruska, Francúzska, Pruska, Nemecka, Rakúskej monarchie, Rakúsko-Uhorska, Švédska, Portugalska, Talianska a podobne.

V Ruskom impériu sa tento titul v rokoch používal aj ako najvyššia hodnosťou miestnej správy. Generálny gubernátor mal všetku občiansku a vojenskú moc. Od roku 1775 po vzniku generálnych gubernátorstiev stál na ich čele.