Georgij Jevgenievič Ľvov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Georgij Jevgenievič Ľvov
Ľvov ako predseda dočasnej vlády.
Ľvov ako predseda dočasnej vlády.
Narodenie30. november 1861
Drážďany, Nemecko
Úmrtie7. marec 1925 (63 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosťruská
Alma materMoskvoská univerzita
Profesiapolitik
PodpisGeorgij Jevgenievič Ľvov, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Georgij Jevgenievič Ľvov

Georgij Jevgenievič Ľvov (rusky Георгий Евгеневич Львов, 30. november 1861, Drážďany, Sasko7. marec 1925, Paríž, Francúzsko) bol ruský politik a verejný činiteľ. Po februárovej revolúcii (1917) bol na krátku dobu vymenovaný za predsedu dočasnej vlády. Po prevzatí moci boľševikmi bol prenasledovaný. Zomrel v exile vo Francúzsku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Georgij Ľvov sa narodil v Drážďanoch vo významnej ruskej šľachtickej rodine Ľvových, odvodzujúcej svoj pôvod z rodu Rurikovcov. Jeho rodina sa čoskoro presťahovala do Aleksinu. Ľvov študoval na Lomonosovovej univerzite, potom pracoval v štátnych službách v Tulskej gubernii až do roku 1893. Jeho občianske a demokratické aktivity získali veľkú pozornosť. Kladne sa k nim vyjadroval medzi inými aj spisovateľ Lev Tolstoj.

Politika pred rokom 1917[upraviť | upraviť zdroj]

Počas rusko-japonskej vojny organizoval Ľvov štrajky, a po revolúcii v roku 1905 sa pripojil ku Konštitučnej demokratickej strane. Podľa skratky KD prezývaných „kadeti“.

O rok neskôr bol zvolený do Dumy a po odchode Sergeja Wittea bol nominovaný na ďalšieho ministerského predsedu. Namiesto Ľvova však voľby vyhral Ivan Goremykin.

V dobe Stolypinovych reforiem sa zaoberal otázkou kolonizácie Sibíri. V roku 1913 bol Ľvov zvolený do Moskovskej mestskej rady, minister vnútra Nikolaj Malkakov však túto voľbu vyhlásil za neplatnú. Do vypuknutia prvej svetovej vojny bol Ľvov predsedom organizácie Zemstvo. V roku 1911 prešiel zo strany Kadetov k Progresívnej strane.

Rok 1917[upraviť | upraviť zdroj]

Počas februárovej revolúcie, ktorá zvrhla cára Mikuláša II., sa Ľvov stal hlavou dočasnej vlády, formálne menovanou cárom, ako jeho posledným zásahom do politiky. Ľvovova vláda však nemala dostatočnú podporu, Ľvov preto v júli roku 1917 odstúpil v prospech ministra spravodlivosti jeho vlády, Alexandra Kerenského.

Útek do exilu[upraviť | upraviť zdroj]

Keď vypukla októbrová revolúcia, bol Ľvov boľševikmi zatknutý. Podarilo sa mu však uniknúť do Ťumeňu. Tam však bol Ľvov roku 1918 opäť zatknutý agentmi z Čeky. Opäť sa mu však podarilo ujsť, najprv do Omska, a potom do USA. Odtiaľ Ľvov finančne podporoval príslušníkov Bielej armády.

Georgij Ľvov zomrel 7. marca 1925 v Paríži a je pochovaný na ruskom cintoríne v Sainte-Geneviève-des-Bois.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]