Gitiadas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gitiadas (starogr. Γιτιάδας) bol grécky sochár, architekt a básnik v 6. stor. pred Kr.[1][2][3]

Gitiades bol spartský sochár, architekt a básnik, aktívny zrejme v polovici 6. stor. pred Kr.,[1][4] Bol predstaviteľom archaickej lakónskej umeleckej školy.[2] To, že Gitiadas bol uznávaným sochárom tvoriacim z bronzu v neskoroarchaickej Sparte, je zrejmé z písomných správ od Pausania.[5]

Pausanias o tom uvádza: „Medzi pozoruhodnosti v Amyklai patrí aj socha na stĺpe olympijského víťaza v päťboji, Ainéta. Tento muž zvíťazil na olympijských hrách, ale zomrel vo chvíli, keď ho korunovali vencom. Jemu teda patrí socha a kovové trojnožky; najstaršie z nich dali zhotoviť z desiateho dielu koristi z messénskych vojen. Pod prvou trojnožkou stojí socha Afrodity, pod druhou Artemis. Trojnožky a ich výzdoba sú dielom Gitiada. Tretia je dielo aiginského Kallóna; pod ňou stojí Démétrinina Koré. Parský Aristandros je tvorcom sochy ženy s lýrou (symbol Sparty) z ruky argoského Polykleita vzišla Afrodita prímenom U Amykleiského Apolóna. Tieto trojnožky prekonajú ostatné svojou veľkosťou a boli sem venované k pamiatke víťaznej bitky pri Kozích riečkach (Aigosmotamoi) “[6]

Staroveké Amyklai sa nachádzali asi 4 km južne od Sparty pri dnešnej osade Tsausi. Apolónov okrsok bol juhozápadne od obce, v mieste neďaleko kaplnky Hagia Kiriaki, kde boli vykopané základy veľkého oltára a trónu s početnými mramorovými úlomkami z výzdoby.[7]

Gitiadas podľa Pausania dotvoril chrám Atény Chalkioikos na spartskej akropole,[5] kde zhotovil bronzovú agalmu (agalma je výraz pre sochu, hlavne pre sochu zasvätenú božstvu[8]) rovnomennej bohyne a bronzové reliéfy pripevnené na stenách chrámu.[1] Pausanias k tomu zaznamenal: “ Zaobstaral ich domáci umelec Gitiadas, ktorý naviac ešte zložil piesne a hymnus na bohyňu. Z kovu tu zobrazil mnoho výjavov prác Herakla a tiež mnoho z tých činov, ktoré podstúpil dobrovoľne. Ďalej tiež rôzne skutky synov Tyndarea, najmä únos dcér Leukippa, a Héfaista, oslobodzujúceho matku z pút. Túto povesť som vysvetlil už skôr v opise Atiky. Ďalší výjav predstavuje Persea, ženúceho sa do Lýbie proti Medúze, a nymfy, ktoré mu darom podávajú prilbu a sandále, na ktorých by sa mohol vznášať vzduchom. Je tu tiež znázornená história zrodenia Atény, podľa môjho názoru však je najlepšia Amfitrité a Poseidón.“[9]

To, že Gitiadas mohol zložiť hymnus na počesť bohyne, dokazujú početné nápisy o udelených cenách z hudobných súťaží (tancov, hry na nejaký hudobný nástroj a hudobného recitovania), ktoré sa v Sparte konali na počesť bohyne Atény.[10]

Nápis (SEG XI, 789, datovaný do rokov cca 530 – 500 pred Kr.) na šedom mramorovom podstavci, pozostávajúcom z troch fragmentov, objavený v Sparte (nachádza sa v múzeu Sparty[11]) interpretoval britský archeológ A. M. Woodward za možný hymnus. Naznačil, že je jedným z najstarších zo Sparty a že ho mohol zložiť významný básnik, možno Alkman alebo Gitiadas.[12]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Paul Stephenson. The Serpent Column. Oxford : Oxford University Press, 2016. ISBN 978-38-0530-579-2. S. 76.
  2. ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Gitiadas [1]
  3. ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 398.
  4. ↑ Margherita Guarducci. Scritti scelti sulla religione greca e romana e sul Cristianesimo. Leiden : BRILL, 2015. ISBN 978-90-0429-649-7. S. 173-174.
  5. ↑ a b Annalisa Lo Monaco. Annuario della Scuola Archeologica di Atene e delle Missioni Italiane in Oriente, Supplemento. Firenze : All’Insegna del Giglio, 2020. ISBN 978-96-0955-922-5. S. 38.
  6. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 253.
  7. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 542.
  8. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.
  9. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 250.
  10. ↑ Anthony J. Podlecki. The Early Greek Poets and Their Times. Vancouver : UBC Press, 2011. ISBN 978-07-7484-504-5. S. 116.
  11. ↑ British School at Athens. The Annual of the British School at Athens. New York : MacMillan, 1895. S. 211.
  12. ↑ Terrence A. Boring. Literacy in Ancient Sparta. Leiden : Brill Archive, 1979. ISBN 978-90-0405-971-9. S. 102.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gitiadas&oldid=7541999“