Gorgias (sochár)
Gorgias (starogr. Γοργίας) bol grécky sochár v 6. stor. pred Kr.[1][2]
Gorgias bol grécky sochár, ktorý pochádzal zrejme z Atén. Nezachovali sa od neho žiadne sochy, ale našlo sa šesť jeho menom signovaných podstavcov zo sôch.[3][4][5][6][7][8] Tieto stratené diela na základe paleografických znakov písma z týchto podstavcov možno s istotou datovať do poslednej štvrtiny 6. storočia pred Kr.[9]
Tri alebo štyri podstavce nájdené na aténskej Akropole, boli základňami mramorových sôch, na ďalších dvoch stáli bronzové kone, pravdepodobne i s jazdcami. Tieto bronzové kone boli zhotovené aj s bronzovými podstavcami, ktoré vložili do väčších mramorových podstavcov. Keďže túto metódu vyvinuli na ostrove Samos, je možné, že Gorgias mohol byť žiakom nejakého samského sochárskeho majstra.[9]
Jeden z týchto podstavcov, zhotovený z pentelského mramoru (datovaný do rokov 510 – 500 pred Kr.), obnovený z množstva fragmentov (nájdených východne od Erechtheionu, v rokoch 1877 až 1886), bol základňou mramorovej sochy, zrejme koňa alebo koňa a jazdca. [10][11]
| Ἑγέσαν[δρος] ἀ̣νέθεκ̣[εν] τ̣ἀθεναίαι. [Γ]οργίας ∶ ἐπο[ίεσεν] |
Hegesandros venoval Aténe Gorgias zhotovil [3][12][10] |
Plínius zaradil Gorgia (pochádzajúceho ale z Lakónie) medzi sochárov pracujúcich s bronzom v období 87. olympiády (432 pred Kr.)[13][14] Nie je však známe, či tu môže ísť o homonymného sochára (chronologicky to nesedí[2]).[15]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 401.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Gorgias 1 [1]
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 637 [2]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 638 [3]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 639 [4]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 640 [5]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 641 [6]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica Raubitschek, DAA 147 [7]
- ↑ a b Carol C. Mattusch. Greek Bronze Statuary. Ithaca : Cornell University Press, 2019. ISBN 978-15-0174-606-2. S. 89.
- ↑ a b Peter A. Hansen. Carmina Epigraphica Graeca Saeculorum VIII–V a. Chr. n. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. ISBN 978-31-1086-354-3. S. 109.
- ↑ Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 129.
- ↑ Catherine Marie Keesling. Monumental Private Votive Dedications on the Athenian Acropolis, Ca. 600-400 B.C.. Michigan : University of Michigan, 1995. S. 169.
- ↑ Österreichisches Archäologisches Institut (Vienna, Austria). Jahreshefte des Österreichischen Archäologischen Institutes in Wien. Wien : Rohrer Verlag, 1939. S. 80.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 49. [8]
- ↑ August Friedrich von Pauly. Der neue Pauly: Epo-Gro. Stuttgart : J.B. Metzler, 1996. ISBN 978-34-7601-474-0. S. 1149.