Gustav Meyrink

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gustav Meyer
Gustav Meyrink
Gustav Meyrink
Osobné informácie
PseudonymGustav Meyrink
Narodenie19. január 1868
 Viedeň, Habsburská monarchia
Úmrtie4. december 1932 (64 rokov)
 Starnberg, Nemecko
Národnosťrakúska
Zamestnaniespisovateľ
Dielo
Žánreromán, novela, hra, poviedka, esej
Témymystika, fantastika
Významné práceAnjel západného okna
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Gustav Meyrink
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsGustav Meyrink
(multimediálne súbory na commons)

Gustav Meyrink vlastným menom Gustav Meyer (* 19. január 1868 Viedeň, Habsburská monarchia - † 4. december 1932 Starnberg, Nemecko) bol rakúsky spisovateľ. Centrami jeho literárneho života boli Praha a Mníchov, ku ktorým ho viažu aj nešťastné lásky.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1868 sa narodil vo Viedni ako nemanželský syn würtemberského štátneho ministra baróna Karl von Varnbüler a zu Hemmingen a dvorskej herečky Maria Wilhelmina Adelheyd Meierovej. Školské roky strávil v Mníchove, Hamburgu a Prahe. Od roku 1884 žil s matkou v Prahe, kde chodil na gymnázium a obchodnú akadémiu.[1] V období 1889-1902 viedol so svojím synovcom Christianom Morgensternom banku Meier&Morgenstern v Prahe, ktorej kapitál pochádzal aj z jeho dedičského podielu po otcovi. V roku 1902 bol nespravodlivo obvinený z podvodov a ako zbavený viny súdom bol donútený odísť z bankového domu. V roku 1903 sa zamestnal vo viedenských časopisoch ako redaktor Lieber Augustin a Simplicissimus. V roku 1905 presídlil do Mníchova, kde sa dal na spisovateľskú dráhu. Od 1911 až do svojho skonu 1932 žil v Starnbergu, kde si kúpil vilu za peniaze zarobené publikačnou činnosťou. Jeho román Zelená tvár vyšiel v 40 000-ovom náklade a Golem v stotisícovom, obidva v nemeckom jazyku. V roku 1919 mu jeho otec chcel prenechať rodové meno von Varnbüler, ale Meyrink ho odmietol. V roku 1927 konvertoval z protestantizmu na mahájána budhizmus. Až do konca života cvičil jógu, ktorá mu pomáhala prekonávať bolesti chrbta spôsobené diabetom.

Ako prvý v nemeckom jazykovom priestore písal Meyrink fantastické romány. Počas svojho skorého tvorivého obdobia vtedajším malomeštiactvom odsudzovaného sa zaoberal prostredím starej Prahy a metafyzickými existenciami (Golem, Zelená tvár, Biely Dominikán [2], Anjel západného okna.) V týchto románoch tak ako aj v rôznych článkoch vyjavil Meyrink ako člen teozofickej lóže Germania ezotericko-mystické názory, ktoré pozostávali z religiózno-mesianistických ideí a prvkov budhizmu, tiež z judaistickej a kresťanskej mystiky, teozofie a alchýmie.

V rozenkruciánstve a teozofii 20. storočia, tak ako i zo záujmu o ezoteriku, ťažilo jeho vtedajšie dielo. Meyrink sa zúčastňoval na sedeniach s rakúskym médiom Willi Schneiderom (synom slobodného pána Alberta von Schrenck-Notziga) zároveň s Thomasom Mannom a publikoval state o parapsychológii Na druhej strane súcna.

Meyrink preložil okrem iného dielo Charlesa Dickensa a Rudyarda Kiplinga. Pre Lipské vydavateľstvo urobil preklad Georgea Sylvestra Vierecksa a Paula Eldridgesa Mojich prvých 2000 rokov: autobiografia Večného Žida.

Geršom Scholem, jeden z významných odborníkov na židovskú mystiku, navštívil Meyrinka v roku 1921 v Starnbergu, aby s ním diskutoval o jeho románe Golem. O 60 rokov neskôr charakterizoval Meyrinka ako jedného z bývalých slávnych spisovateľov, ktorého mimoriadna vloha pre antiobčiansku satiru a mystické písačky spájala s tými, čo tvorili strašné príbehy, čiastočne silného dojmu, ktorých literárna hodnota je v súčasnosti prekonaná Jorgem Luisom Borgesom.

V roku 1958 bola podľa neho pomenovaná Meyrinkgasse vo Viedni-Liesingu.

Dr. Henri Clemens Birven sa zmieňuje vo svojej knihe „Lebenskunst in Yoga und Magie“ (Origo Verlag, Zürich 1953.), že spolu s Meyrinkom a Dr. Ernstom Peithmanom, prominentným predstaviteľom gnosticko-katolíckej cirkvi, robili bádanie mysterióznej identity zakladateľky Zlatého úsvitu - (Golden Dawn).

Členstvo v tajných rádoch[upraviť | upraviť zdroj]

Meyrink bol členom viacerých tajných rádov a zotrvával v telepatickom kontakte s Ramana Maharshi, guruom Paula Bruntonsa.

  • V Prahe bol členom-zakladateľom teozofickej okultnej lóže „Zum blauen Stern“, v ktorej spoznal spisovateľa Karla Weinfurtera. Lóža zasadala v jeho byte alebo v jednej kaviarni.
  • Meyrink bol jedným z prvých členov Nemeckej teozofickej spoločnosti, ktorej jednu časť si neskôr prebral pre seba.
  • Pod rádovým menom „Bruder Dagobert“ bol členom Rádu iluminátov.
  • Člen v Kerning-Orden, kde mal lóžové meno „Kama, Censor často R.O.O.o.S.B.
  • Príslušník „Bruderschaft der alten Riten vom heiligen Gral im großen Orient von Patmos“

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Meyrinkove romány sú tematicky živené zo zdroja mystiky každého druhu, vyplnené spleťou postáv a ich vzťahov v prvej rovine. V druhej rovine ožívajú symboly z tajných náuk, ktoré sa zjavujú najprv okrajovo, neskôr nadobúdajú dôležitosť a vytvárajú tak druhotný labyrint štruktúr. Okrem toho tu existuje aj vzťah medzi postavou a jej priradeným symbolom. Meyrinkova románová štruktúra je svojím poňatím najbližšie k Jungovmu konceptu archetypov, a z nich je to hlavne anima, ženský element v duši každého človeka. C.G. Jung aj Meyrink sa zanorili do duchovnej interpretácie alchýmie a jej ústredný motív videli zhodne v chýmickej svadbe, v zrode hermafrodita. Sám Carl Gustav Jung viackrát citoval vo svojom diele Meyrinka, ktorý povýšil ezoterickú tradíciu nad kresťanstvo [3].

  • 1903 - Der heiße Soldat und andere Geschichten. Albert Langen Verlag, München 1903. 147 S.
  • 1905 - Orchideen. Sonderbare Geschichten. Albert Langen Verlag, München o.J. (um 1905).
  • 1908 - Gustav Meyrinks Wachsfigurenkabinett. Sonderbare Geschichten. Mit Buchschmuck von Andre Lambert. Albert Langen Verlag, München 1908. 233 S. mit 25 Abbildungen.
  • 1912 - Spoluautor s Roda Roda: Komédie, Zusammen mit Roda Roda: Komödien. Schuster & Loeffler, Berlin 1912. Darin:
    • Chlapček, Bubi. Lustspiel in drei Akten
    • Otrokyňa z Rodosu, Die Sklavin aus Rhodus (nach dem Eunuchus des Publius Terentius Afer, mit einem Vorwort von Wilhelm Klein)
    • Der Sanitätsrat
  • 1913 - Zázračný roh nemeckého malomeštiaka, zbierka noviel, Gesammelte Novellen. Albert Langen Verlag, München 1913. 3 Bände. 143, 140, 145 S.
  • 1913 - Fialová smrť a iné novely, , Der violette Tod und andere Novellen. 1913
  • 1914 - Hodiny. Hra o dvoch aktoch, Die Uhr. Ein Spiel in zwei Akten (zus. mit Roda Roda), Schuster & Loeffler, Berlin 1914
  • Golem, Der Golem. (Taschenbuch, dtv, ISBN 978-3-423-13737-9)
    • Erstdruck in: Die Weissen Blätter ab 1. Jgg., Heft 4 (Dezember 1913)
    • Erstausgabe: Kurt Wolff, Leipzig 1915. Ab 141. Tsd. (1915) mit 8 Lithographien von Hugo Steiner-Prag. 343 S.
  • 1915 - Der Kardinal Napellus. Erzählung. Bachmair, München 1915
  • 1916 - Netopiere, Fledermäuse. Ein Geschichtenbuch. Carl Schünemann, Bremen o.J.
  • 1917 - Zelená tvár, Das grüne Gesicht. Ein Roman. Kurt Wolff, Leipzig 1917. 387 S. Mit der Figur des Chidher Grün. (Taschenbuch, Ullstein, ISBN 978-3-548-24439-6)
  • 1917 - Walpurgina noc, Walpurgisnacht. Phantastischer Roman. Einbandzeichnung von Emil Preetorius. Kurt Wolff, Leipzig 1917. 277 S. (Taschenbuch dtv, ISBN 978-3-423-13651-8)
  • 1917 - Lev Alojz, Der Löwe Alois und andere Geschichten. Mit Zeichnungen von Carl Olaf Petersen. Einhorn Verlag, Dachau o. J. (1917). 77 S.
  • 1921 - Biely dominikán, Der weiße Dominikaner. Aus dem Tagebuch eines Unsichtbaren. Roman. Rikola Verlag, Wien 1921. 291 S. (Taschenbuch, dtv, ISBN 978-3-423-13584-9)
  • 1922 - Fialová smrť a iné novely, Der violette Tod und andere Novellen. Reclam (RUB 6311), Leipzig o. J. (1922)
  • 1923 - Z druhej strany hranice, An der Grenze des Jenseits. Essay. Zellenbücherei Nr. 65. Dürr & Weber, Leipzig 1923. 86 S.
  • 1925 - Meister Leonhard. Hyperion (Minibuch), München
  • Alchymistické povídky, Goldmachergeschichten
  • 1927 - Anjel západného okna, Der Engel vom westlichen Fenster. Roman. Ein Kupferstich von John Dee. Grethlein & Co., Leipzig 1927. 440 S. + Schünemann, Bremen 1927. 441 S.
  • 1973 - Dom k poslednej pouličnej lampe, Das Haus zur letzten Latern. Nachgelassenes und Verstreutes. Herausgegeben von Eduard Frank. Albert Langen - Georg Müller Verlag, München 1973. 470 S. Darin erster vollständiger Abdruck des nachgelassenen Romanfragments Das Haus des Alchimisten.
  • 1981 - Netopiere, rozprávania, fragmenty, Fledermäuse. Erzählungen, Fragmente, Aufsätze. Herausgegeben von Eduard Frank. Albert Langen - Georg Müller, München - Wien 1981. 444 S.

Vydané v češtine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alchymistické povídky
  • Anděl západního okna
  • Bílý dominikán (Z denníku neviditelného)
    • 1927: (preložil Bayer, Antonín) Praha: B. Kočí
    • 1992: (preložil Beyer, Antonín; upravené) Ústí nad Labem: Perseus, ISBN 80-900738-1-6
    • 1997: (preložil Bayer, Antonín; upravil Mészáros, P.) Ústí nad Labem: AOS, ISBN 80-86063-07-0
    • 1999: (preložil Kaška, Petr) Praha: Argo, ISBN 80-7203-120-1
  • Černá koule
    • 1967: (preložil Marek, František) Praha: Odeon
    • 1986: (preložil Marek, František) Praha: Odeon
    • 1990: (preložil Marek, František) Praha: Odeon, ISBN 80-207-0864-2
  • Divotvorný roh = Wunderhorn
    • 1996: (preložila Sedláčková, Michaela) Havlíčkův Brod: Fragment, ISBN 80-85768-88-7
    • 2003: (preložila Sedláčková, Michaela) Havlíčkův Brod: Fragment, ISBN 80-7200-702-5
    • 2004: (přeložila Sedláčková, Michaela) Havlíčkův Brod: Fragment, ISBN 80-7200-960-5
  • Dům alchymistův
  • Golem
    • 1916: (preložil Prusík, Bořivoj) Praha: F. Topič
    • 1917: (preložil Prusík, Bořivoj) Praha: F. Topič
    • 1917: (preložil Prusík, Bořivoj) Praha: Argo
    • 1928: (preložil Prusík, Bořivoj) Praha: F. Topič
    • 1971: (preložila Pátková, Eva) Praha: Lidové nakladatelství
    • 1993: (preložila Pátková, Eva) Praha: Argo, ISBN 80-85794-19-5
    • 1998: (preložila Pátková, Eva) Praha: Argo, ISBN 80-7203-175-9
    • 2002: (preložil Mlíkovský, Jiří) Praha: Levné knihy KMa, ISBN 80-7309-053-8
    • 2005: (preložila Pátková, Eva) Praha: Argo, ISBN 80-7203-601-7
    • 2009: (preložil Prusík, Bořivoj) Praha: XYZ, ISBN 978-80-7388-228-0
    • 2010: (preložil Mlíkovský, Jiří) Praha: Československý spisovatel, ISBN 978-80-87391-42-6
  • Hašiš a jasnozřivost
    • 1993: (preložil Mlíkovský, Jiří; Bayer, Antonín) Praha: Volvox Globator, ISBN 80-85769-09-3
    • 2000: (preložil Mlíkovský, Jiří; Bayer, Antonín) Praha: Volvox Globator, ISBN 80-7207-406-7
  • Mistr Leonhard
  • Netopýři: 7 povídek
    • 1930: (preložil Bayer, Antonín) Praha: B. Kočí
    • 1991: (preložila a upravila Holešovská, Jiřina; Růžičková, Miroslava) Praha: Agentura Tip Š
  • Neviditelná Praha
    • 1930: (preložil Bayer, Antonín) Praha: Jiří Plicka
    • 1993: (preložil Bayer, Antonín; Honzáková, Marie; Honzák, František) Praha: Argo, ISBN 80-85794-07-1
    • 1997: Úvaly: Ve stráni, ISBN 80-238-1760-4
  • Noc Valpurgina
    • 1925: (preložil Bayer, Antonín) Praha: B. Kočí
  • Opálové oči
    • 1917: (preložil Weinfurter, Karel) Praha: Vilímek
  • Pražská vizitka
  • Šosákův rozhlas
    • 1928: (preložil Bayer, Antonín) Praha: B. Kočí
  • Valpuržina noc
  • Valpuržina noc ; Bílý dominikán
  • Výbor prací Gustava Meyrinka
    • 1911: (přeložil Holeček, Fr.) Praha: Československá sociálně demokratická strana dělnická
  • Výbor prací Gustava Meyrinka. [I]
    • 1911 (preložil Holeček, Fr.) Praha: Zář
  • Výbor prací Gustava Meyrinka. II
    • 1911 (preložil Holeček, Fr.) Praha: Zář
  • Zelená tvář

Slovenské preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Golem. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1987
  • Divotvorný roh / Wunderhorn. Bratislava: Fragment 2010

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. predhovor vydavateľa in MEYRINK, Gustav. Alchymistické povídky. Praha : Volvox Globator aKMa, 2000. ISBN 80-7207-405-9. (po česky)
  2. MEYRINK, Gustav. Bílý dominikán : (z deníku neviditelného). Ústí nad Labem : Perseus, 1992. 151 s. ISBN 80-900738-1-6. (po česky)
  3. MEYRINK, Gustav. Anděl západního okna. Polička : ARGO, 1992. 315 s. ISBN 80-901198-0-8. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Gustav Meyrink na nemeckej Wikipédii, Gustav Meyrink na českej Wikipédii a Gustav Meyrink na francúzskej Wikipédii.