Hľuzovka
O iných významoch výrazu hľuzovka a lanýž pozri hľuzovka (rozlišovacia stránka).Hľuzovka (iné názvy pozri nižšie; lat. Tuber) je rod vreckatých húb z čeľade hľuzovkovité (Tuberaceae) z radu čiaškotvaré (Pezizales). Je známych veľa druhov, väčšina z nich sa považuje za kulinársku pochúťku.
Názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Názov tohto rodu, resp. v užšom zmysle hľuzovky letnej (Tuber aestivum), bol od 17. stor. do 30. rokov 20. storočia lanýž/lanyž([1][2][3]), jelenia huba, jelenia hubka, jelení hríb, jelenica, jelienka, tryfla, homolica a homôlka. Uvedené názvy sú zároveň ľudové názvy tohto rodu (resp. hľuzovky letnej); ďalšie ľudové názvy sú hubka, trifľa a trifeľ. Slovo lanýž (lanyž) je bohemizmus (po čes. lanýž), slová na trif- (tryf-) sú germanizmy (po nem. Trüffel).[4][3][5][6][7][8][9][10]
Rozšírenie a výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Hľuzovky sa vyskytujú najmä v Stredomorí, napríklad v Talianskom Piemonte, vo francúzskom Périgorde alebo v oblasti Istrijského polostrova. Hľuzovky rastú prevažne v dubových a iných listnatých horách. Väčšine druhov sa darí vo vápnitej pôde s mierne zásaditou reakciou pôdneho roztoku.[11]
Na Slovensku do prvej polovice 20. storočia rástla pomerne hojne predovšetkým hľuzovka letná (Tuber aestivum), ale aj iné druhy, no v súčasnosti sa u nás hľuzovky takmer nevyskytujú.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Plodnice sú typu tuberotécium, čo je druhotne uzatvorené apotécium. Bývajú nepravidelného guľovitého až zemiakového tvaru, hrboľaté až bradavičnaté, belavé, žltohnedej alebo sivočiernej farby. Nachádzajú sa pod zemou v hĺbke približne 15-20 cm, čo sťažuje ich hľadanie a vyžaduje si pomoc svine alebo vycvičeného psa, makrozmatických živočíchov, čiže živočíchov s čuchom citlivejším, ako má človek, ktoré hľuzovku zisťujú tak, že cítia chemikáliu dimetylsulfid vytvorenú plodnicou.[11]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenské odborné názvoslovie. [s.l.] : Vyd. SAV, 1954. 444 s. S. 294.
- ↑ lanýž čierny. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 287.
- ↑ a b POLÍVKA, F., DANĚK, G. Rastlinopis a náuka o Zemi. 1935. S. 162
- ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova 5 1974 S. 156 a nasl. [1]
- ↑ Josef Loos. A magyar, német és tót nyelv szótára. [s.l.] : [s.n.], 1870. 666 s. S. 527.
- ↑ BENEDIKOVÁ, D. Rámcová metodika Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. S. 91 [2]
- ↑ MAJTANOVÁ, M. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. In: Kultúra slova č. 5 1969, S. 152 a nasl. 159
- ↑ huba. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. (pozri aj dolnú časť hesla „-ka“)
- ↑ hubka1. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 636 – 637.
- ↑ História hľuzoviek na Slovensku [3]
- ↑ a b Tento odsek je čiastočný alebo úplný preklad článku "lanýž" na českej Wikipédii.