HESA Šáhid-136
| Šáhid-136 | |
 | |
| Typ | bezposádkové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | HESA |
| Konštruktér | Shahed Aviation Industries |
| Zavedený | 2021 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Irán |
Šáhid-136 je iránsky samovražedný dron vyvinutý spoločnosťou Shahed Aviation Industries a vyrobený spoločnosťou HESA. Svoje označenie dostal z perzského slova Šáhid, čo v slovenčine znamená svedok. Hlavnou úlohou tohto bezposádkového lietadla je útočiť na stacionárne pozemné ciele, ktorých súradnice sú vopred známe. Nie je určený na pôsobenie proti pohybujúcim sa cieľom.
Predchodcom tohto dronu je menší Šáhid-131. Roj Šáhidov-131 bol v septembri 2019 vypustený v počte 25 kusov z iránskej vojenskej základne Omidiyeh a ťažko poškodil dve veľké saudské ropné zariadenia (Abqaiq a Khurais).
Dron bol oficiálne predstavený v decembri 2021 na vojenskom cvičení Veľký prorok 17. V roku 2022 bolo veľké množstvo týchto bezpilotných lietadiel vyvezených do Ruska, kde je prevádzkovaný pod označením Geraň-2. Vo februári 2023 americký denník The Wall Street Journal informoval, že v Jelabuge, siedmom najväčšom meste Tatarstanu, dokonca vznikne továreň na licenčnú výrobu iránskych bezpilotných lietadiel Šahíd-136. V nasledujúcich rokoch by tam mohlo byť vyrobených až 6 000 týchto samovražedných dronov.[1] Tým sa významne prehĺbila obranná spolupráca Teheránu a Moskvy, čo v marci 2023 vyústilo až do toho, že Irán sa s Ruskom dohodol na nákupe stíhačiek Su-35.[2]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Šáhid-136 je bezpilotné lietadlo typu "vyčkávacia munícia", ktoré je určené na ničenie pozemných cieľov. Má delta krídlo s rozpätím 2,5 metra. Na konci každého krídla sa nachádzajú stabilizátory. Je vybavený dvojtaktným štvorpiestovým motorom MADO MD-550 s výkonom 50 koní, čo je iránska kópia nemeckého motoru Limbach L550E. Tento motor poháňa dvojlistovú vrtuľu umiestnenú vzadu. Dosahuje maximálnu rýchlosť približne 185 km/h a jeho dostup je až 4 km. Šáhid-136 vzlieta zo stojana, ktorý pojme 5 týchto dronov. Takýto stojan je možné nainštalovať na nákladné auto, ktoré keď sa prekryje plátenným krytom je ťažko identifikovateľné ako vojenské vozidlo. Šáhid-136 je do vzduchu katapultovaný malým raketovým motorom.
Presný dolet dronu nie je známy, hoci odhady rôznych analytikov sa pohybujú v rozpätí od 1 000 km do 2 000 km. Na základe veľkosti trupu a predpokladaného objemu palivových nádrží sa dá odhadnúť, že dolet bude určite niekde medzi 1 350 a 1 500 km. To dobre zapadá aj do iránskej politiky konštruovať svoje zbrane dlhého doletu tak, aby dokázali zasiahnuť Izrael z iránskych základní, čo je 1 400 km.
Toto bezpilotné lietadlo nesie vysoko výbušnú fragmentačnú hlavicu s hmotnosťou 36 až 50 kg. Z hľadiska výbušnej sily prekonáva takáto hlavica aj 155 mm delostrelecký granát.
Dron nemá diaľkové ovládanie. Namiesto toho má jednoduchý inerciálny navigačný systém kombinovaný s civilným GPS systémom.[3] Má tiež komerčné digitálne komunikačné zariadenie, ktoré mu umožňuje prijímať aktualizácie o polohe svojho cieľa alebo dokonca meniť ciele. Bojové nasadenie týchto dronov na Ukrajine odhalilo, že Šáhid-136 je odolný voči protidronovým puškám a systémom elektronického boja.
Šáhid-136 je geniálny svojou jednoduchosťou. Kombinácia dobrej presnosti, dlhého doletu a nízkej ceny ho robí jedinečným medzi strategickými zbraňami. Trup lietadla, vyrobený z látky z uhlíkových vlákien, dokáže bez problémov vyrobiť každý domáci majster. Jeho piestové motory sú iránske kópie civilných motorov vyvinutých pre leteckých nadšencov a modelársky trh, a preto sa s nimi môže obchodovať bez akýchkoľvek vývozných obmedzení. Po preskúmaní havarovaných a zostrelených dronov na Ukrajine sa zistilo, že pri konštrukcii Šáhidu-136 využíva množstvo západných a čínskych komponentov. Ukrajinci uvádzajú, že jedným z nich je napríklad počítačový procesor vyrobený spoločnosťou Altera z USA. Je zjavné, že Iráncom sa podarilo využiť medzery v západných kontrolách vývozu. Nedávno dokonca americký prezident Joe Biden zriadil pracovnú skupinu, ktorá má preskúmať, ako je možné, že 82 % komponentov nájdených v Šáhid-131 a Šáhid-136 pochádza z USA.
Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá nepotvrdená správa o tom, že Rusko, zapletené do nevydarenej invázie na Ukrajinu, zamýšľa kúpiť iránske bezpilotné prostriedky, prišla v júli 2022. Definitívne sa to potvrdilo v septembri, keď sa na Ukrajine našli tri typy bezpilotných lietadiel navrhnutých a vyrobených v Iráne - Mohádžir-6, Šáhid-131 a Šáhid-136. Keďže sa Iránci chceli dištancovať od konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, popreli dodanie ich dronov Rusku. Neskôr však zmenili svoje stanovisko, pričom uviedli, že predali svoje bezpilotné lietadlá Rusku ešte pred vypuknutím vojny.
Iránom dodané drony Rusi prefarbili a premenovali ich na Geraň-1 a Geraň-2 (namiesto Šáhid-131 a Šáhid-136). Oba typy sa zapojili do prebiehajúcej ruskej operácie zameranej na zničenie kriticky dôležitých cieľov. Boli vo veľkej miere využívané na zasiahnutie uzlov v ukrajinskej elektrickej sieti a ďalšej kritickej infraštruktúry vo veľkých mestách od Odesy na juhovýchode až po Ľvov v ďalekom na západe krajiny. Pri ich nasadení z Bieloruska a Krymu je možné nimi zasiahnuť prakticky akékoľvek miesto na Ukrajine. Hoci sa Ukrajincom podarilo veľké množstvo z týchto dronov zostreliť, aj tak spôsobili v krajine značné škody.
_05.jpg)
Pravdepodobne v dôsledku vyčerpania prvej zásielky dronov z Iránu došlo 17. novembra k útlmu v ich operáciách. Na Ukrajine nastala trojtýždňová prestávka v používaní lietadiel Šáhid-131 a Šáhid-136. Nálety Šáhidov-136 sa obnovili až 7. decembra, pričom ukrajinskej armáde sa 14 z týchto strojov podarilo zostreliť.[4] Od 13. septembra 2022 do 8. septembra 2023, t.j. za jeden rok konfliktu vypustilo Rusko na Ukrajinu približne 2000 dronov Šáhid-136 a Šáhid-131.[5] Zo štatistík zverejnených Ukrajinou vyplýva, že v priebehu roku 2023 odpálilo Rusko na ukrajinské ciele celkovo 3096 dronov Šáhid-136. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo 2576 z nich zneškodniť, čo predstavuje 83,2 % úspešnosť.[6]
Drony Šáhid-136 lietajú nízko a pomaly a po ich spozorovaní je pomerne ľahké ich zostreliť. O tom svedčia mnohé videá natočené ukrajinskými okoloidúcimi a nahrané na sociálne médiá. Bežne ich zostreľujú jednoduché protilietadlové delá z druhej svetovej vojny, ako aj rakety vzduch-vzduch odpaľované z ukrajinských stíhačiek. Avšak ich nízke radarové a tepelné stopy, ako aj ich nízka letová hladina sťažujú ich detekciu z dostatočne veľkých vzdialeností. Častokrát sú detegované až vtedy, keď sa ocitnú v blízkosti svojho cieľa, čo poskytuje veľmi krátky čas na ich zneškodnenie. Ich jediným viditeľným znakom je hluk pripomínajúci kosačku z ich dvojtaktných piestových motorov, ktorý obrancov varuje, odkiaľ sa približujú. Ukrajinskí vojaci v Odese informovali, že po tom, čo sa im počas dňa podarilo zostreliť niekoľko týchto bezpilotných lietadiel, prešli Rusi na nočné útoky. Vie sa prinajmenšom o jednej udalosti, kedy bol ukrajinský pilot nútený sa katapultovať, keď jeho lietadlo zasiahli trosky dronu Šáhid, ktorý zostrelil.
Hoci sú lietadlá Šáhid konštrukčne jednoduché, predstavujú mimoriadne dôležitý typ v arzenále ruských presne navádzaných zbraní. Jeden dron Šáhid-136 má údajne cenu medzi 20 000 a 30 000 amerických dolárov. Len pre porovnanie, ruské strely s plochou dráhou letu Ch-101, ktoré tvoria hlavný pilier ruskej strategickej kampane proti Ukrajine, stoja údajne asi 13 miliónov dolárov. Šáhid-136 síce nemôže niesť jadrovú hlavicu a jeho konvenčná hlavica predstavuje asi jednu desatinu hlavice Ch-101, tieto drony sú však mimoriadne lacné, vďaka čomu sú široko dostupné. Bez ohľadu na to, koľko ich Ukrajinci zostrelili, tých pár, čo prenikli cez ich obranu, spôsobilo obrovské škody.[7]
Požívatelia[upraviť | upraviť zdroj]
- Pozemné vojsko Ruskej federácie - od roku 2022 získalo Rusko od Iránu tisícky dronov Šáhid-131 a Šáhid-136.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HÁJEK, Adam. Os Moskva – Teherán silnie, Rusi postavia fabriku na kamikadze drony. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-02-07. Dostupné online [cit. 2023-04-27]. ISSN 1336-1996.
- ↑ TASR. Irán sa mal dohodnúť s Ruskom na nákupe stíhačiek Su-35, tvrdia tamojšie médiá. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2023-03-11. Dostupné online [cit. 2023-04-27]. ISSN 1336-2674.
- ↑ Home > Aircraft > Shahed 136 [online]. military-today.com, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Rusko do útokov na Ukrajine opäť nasadilo drony typu Šáhid-136. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-12-07. Dostupné online [cit. 2023-04-27].
- ↑ Airwars [online]. airwars.org, [cit. 2023-09-15]. Dostupné online.
- ↑ BEDNÁR, Vladimír. Ukrajinci ničia Rusom veliteľské centrá. Ruská top zbraň – protilodné strely (103. týždeň vojny). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
- ↑ Russia’s Iranian-Made UAVs: A Technical Profile [online]. rusi.org, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
