Haec sancta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kostnický koncil (ilustrácia, Ulrich von Richental: Kronika Kostnického koncilu)

Haec sancta („Táto svätá [synoda]“) je historicky zaužívaný názov dekrétu, ktorý vydal Kostnický koncil dňa 6. apríla 1415. Obsahuje stať, ktorá deklaruje nadradenosť všeobecného koncilu aj nad samotným pápežom. Badať v ňom vplyv myšlienok parížskeho teológa Jeana Gersona.

Tento dekrét i celá problematika, známa aj ako otázka superiority (pozri aj konciliarizmus), však ostáva v katolíckej cirkvi naďalej kontroverznou záležitosťou. Naráža totiž na náuku o pápežskom primáte (pozri aj Prvý vatikánsky koncil).

Text dekrétu[upraviť | upraviť kód]

Text dekrétu je v podstate súčasťou aktov 5. zasadnutia Kostnického koncilu, ktoré sa konalo 6. apríla 1415.

„V mene svätej a nerozdielnej Trojice – Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Táto svätá Kostnická synoda (Haec sancta synodus Constantiensis) – ktorá predstavuje všeobecný koncil, ktorý sa zišiel v Duchu Svätom na slávu všemohúceho Boha, aby ukončil súčasnú schizmu, zjednotil Božiu cirkev a zreformoval jej hlavu i údy – aby, s dobrým úmyslom, nestranne a rozhodne, dosiahla jednotu a obnovu Božej cirkvi, nariaďuje, stanovuje, uznáša sa a vyhlasuje nasledovné:

Po prvé, že táto v Duchu Svätom právoplatne zhromaždená synoda, ktorá predstavuje všeobecný koncil a reprezentuje bojujúcu katolícku cirkev, má svoju plnú moc (potestas) bezprostredne od Krista. Preto je každý, akéhokoľvek stavu a hodnosti, aj keby to mal byť pápež, povinný ju poslúchať: v záležitostiach týkajúcich sa viery, prekonania schizmy a reformy hlavy i údov tejto Božej cirkvi.

Ďalej vyhlasuje, že každý, akéhokoľvek povolania, stavu a hodnosti, aj keby to mal byť pápež, kto sa v spomínaných záležitostiach tvrdohlavo odmieta podrobiť nariadeniam, ustanoveniam a predpisom tejto svätej synody alebo iného legitímne zhromaždeného koncilu, podlieha príslušnému trestu a musí byť potrestaný, okrem prípadu, keď by bolo nevyhnutné použiť iné vhodné opatrenia.“

Text aktov 5. zasadnutia Kostnického koncilu ďalej plynule pokračuje reštrikčnými opatreniami voči protipápežovi Jánovi XXIII.

Interpretácie[upraviť | upraviť kód]

V dejinách cirkvi sa rozvinuli v podstate štyri interpretácie dekrétu Haec sancta:

  1. Koncil je nadradený pápežovi. Pre zástancov tohto názoru predstavujú príslušné pasáže dekrétu Haec sancta všeobecne platnú dogmu. Na tomto tvrdení stoja myšlienky konciliarizmu.
  2. Kostnický koncil bol nadradený pápežovi. Zástancovia tohto názoru uznávajú, že v situácii, keď boli v katolíckej cirkvi súčasne traja pápeži (Gregor XII., Ján XXIII. a Benedikt XIII.), pričom nebolo vôbec jasné, ktorí z nich je legitímny, a vznikla tak tzv. západná schizma, je (spätne) možné uznať, že Kostnický koncil, ktorý bol špeciálne zvolaný preto, aby túto situáciu vyriešil, bol nadradený nad pápežským úradom ako takým. Faktom zostáva, že za jediného legitímneho pápeža v období západnej schizmy katolícka cirkev uznala Gregora XII., ktorý sa však následne dobrovoľne vzdal svojho úradu. Zvyšných dvoch „pápežov“ koncil zosadil, pričom Ján XXIII. neskôr svoje zosadenie uznal.
  3. Dekrét Haec sancta nie je dogmou. Zástancovia tohto názoru poukazujú na skutočnosť, že formulácia tohto dekrétu nemá tradičné znaky nespochybniteľného, navždy a všeobecne platného dogmatického výroku. Predmetný výrok koncilu nie je dostatočne jednoznačný, aby mohol byť považovaný za dogmu. Ide teda o poslušnosť len voči rozhodnutiam tohto konkrétneho koncilu, konaného v meste Kostnica. K základným znakom dogmy patrí jasná formulácia, ktorá bráni vzniku akýchkoľvek ďalších pochybností. Diskusia, ktorú rozprúdil tento dekrét, bola však plná rôznych kontroverzií, a preto tu nejde o dogmu. A koniec koncov, Kostnický koncil predsa zvolil nového pápeža, Martina V., ktorý mohol tento sporný výrok neskôr potvrdiť alebo inak objasniť. No neurobil to.
  4. Pápež je nadradený koncilu. Zástancovia tohto názoru tvrdia, že ipso facto nijaký koncil nikdy nebol a ani nemôže byť nadradený nad pápežom. Okrem toho zdôrazňujú, že dekrét Haec sancta schválil koncil zvolaný ešte pápežom Jánom XXIII., a teda de iure nelegitímny koncil. Dokumenty tohto koncilu teda tiež nie sú právoplatné. Súčasťou tejto argumentácie je aj poukázanie na fakt, že cirkev napokon uznala, že jediným legitímnym pápežom bol celý čas Gregor XII. Gregor XII. sa však dobrovoľne zriekol svojho pápežského úradu, a tak dekrét Haec sancta v jeho prípade ani nebolo potrebné uplatniť. Dokumenty Kostnického koncilu boli legitímnymi pápežmi zlegalizované až dodatočne.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Die Päpste – Herrscher über Himmel und Erde, Hans-Christian Huf (Hrsg.), Ullstein Buchverlage, Berlin, 2008, ISBN 978-3-550-08693-9

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haec sancta na nemeckej Wikipédii.