Prvý vatikánsky koncil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Prvý vatikánsky koncil zvolal pápež Pius IX. bulou Aeterni Patris Unigeniti 29. júna 1868. Pozval aj protestantov, ktorí však pozvanie odmietli.

, Samotný koncil pápež otvoril vo svätopeterskom chráme 8. decembra 1869. Dva roky na ňom rokovalo asi 700 biskupov z celej Európy. 24. apríla 1870 jednohlasne prijali dogmatickú konštitúciu De fide catholica, ktorá obsahovala základné náuky kresťanstva. Keď rokovali o schéme De Ecclesia Christi, ktorá obsahovala aj stať o neomylnosti pápeža, biskupi sa rozdelili na dva tábory. Niektorí z Vatikánu odcestovali. Zvíťazila väčšina a tak 18. júla 1870 Pius IX. schválil dogmatickú konštitúciu Pastor aeternus, v ktorej proklamoval, že pápež v oblasti viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (ex catedra) je neomylný. V súvislosti s oznámením tejto dogmy sa odtrhli od pápeža niektorí nemeckí teologickí profesori a kňazi, a tak vznikla starokatolícka cirkev. V nej kňazi neboli viazaní povinnosťou dodržiavať celibát. Dnes sú starokatolíci v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Česku, Poľsku, USA, Holandsku, na Slovensku a inde vo svete.

Pre francúzsko-nemeckú vojnu koncil nemohol pokračovať a pápež ho 20. októbra 1870 odložil na neurčitý čas.