Hasičská jednotka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hasičská jednotka je organizácia s vycvičeným personálom, vozidlami a zariadením na zdolávanie požiarov a iných núdzových stavov.[1]

Typológia[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe normy ISO 8421-8: 1990 sa rozlišuje:

  • súkromná hasičská jednotka (angl. private fire brigade): „Hasičská jednotka zriadená a financovaná v rámci organizácie na zabezpečenie protipožiarnej ochrany svojho majetku a personálu.“[2]
  • verejná hasičská jednotka (angl. public fire brigade): „Hasičská jednotka zriadená zákonom, ktorá vykonáva požiarne zásahy, záchranu osôb a iné núdzové služby a v niektorých prípadoch požiarno-preventívne služby v danom spoločenstve“[3]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensko pôsobnosť hasičských jednotiek na úseku ochrany pred požiarmi legislatívne upravuje najmä zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Podrobnosti o organizácií, riadení, odbornej príprave, úlohách a dokumentácií hasičských jednotiek ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách a interné predpisy.

Slovenská legislatíva rozlišuje nasledovné druhy hasičských jednotiek:

  • Hasičský a záchranný zbor (HaZZ),
  • hasičská jednotka právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa:
    • závodný hasičský útvar (ZHÚ),
    • závodný hasičský zbor (ZHZ),
  • hasičská jednotka obce (resp. mesta):
    • obecný (mestský) hasičský útvar (OHÚ),
    • obecný (mestský) hasičský zbor (OHZ).

Legislatívna úprava sa vzťahuje aj na hasičské jednotky Ozbrojených síl SR, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a bezpečnostných služieb, pričom platia obdobné ustanovenia ako pri hasičských jednotkách právnických a fyzických osôb.[4]

Základnou organizačnou zložkou hasičskej jednotky je družstvo, ktoré tvorí veliteľ a traja až ôsmi hasiči. Dve alebo tri družstvá jednej zmeny tvoria čatu.[5]

Hasičský a záchranný zbor[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hasičský a záchranný zbor

Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) je profesionálny hasičský a záchranársky zbor, rozpočtová organizácia Ministerstvo vnútra SR zriadená na základe zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore k 1. aprílu 2002. K novembru 2011 v HaZZ pôsobilo okolo 4400 príslušníkov (z toho 3200 zasahujúcich hasičov).[6]

Hasičské jednotky právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa[upraviť | upraviť zdroj]

Závodné hasičské útvary[upraviť | upraviť zdroj]

Právnická osoba a fyzická osoba (podnikateľ) môže zriadiť závodný hasičský útvar (ZHÚ) na zabezpečenie protipožiarnej ochrany svojho majetku a personálu alebo na poskytovanie služieb v rámci koncesovanej živnosti „prevádzkovanie závodného hasičského útvaru“,[7] na ktorú je potrebné oprávnenie vydané Ministerstvom vnútra SR.[8] O povinnosti zriadiť ZHÚ môže rozhodnúť aj krajské riaditeľstvo HaZZ na základe analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru v objektoch právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pričom zároveň určí minimálny počet zamestnancov a základné materiálno-technické vybavenie ZHÚ.[9]

Z uvedeného vyplýva, že ZHÚ sú zriaďované predovšetkým pri rafinériách, chemických a hutníckych továrňach, železniciach, letiskách, prístavoch a pod. Príslušníci ZHÚ vykonávajú činnosť v jednotkách ako svoje zamestnanie.[10]

Závodné hasičské zbory[upraviť | upraviť zdroj]

Právnická osoba a fyzická osoba (podnikateľ) zriaďuje závodný hasičský zbor (ZHZ) na zabezpečenie protipožiarnej ochrany svojho majetku a personálu v prípade, ak sa nevyžaduje zriadenie ZHÚ a na vykonanie zásahu nepostačuje zriadenie protipožiarnej hliadky. O povinnosti zriadiť ZHZ môže rozhodnúť aj krajské riaditeľstvo HaZZ na základe analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru v objektoch právnickej osoby a fyzickej osoby, pričom zároveň určí minimálny počet členov a základné materiálno-technické vybavenie ZHÚ.[11]

Členovia ZHZ sú zamestnancami právnickej osoby alebo fyzickej osoby, avšak činnosť v týchto jednotkách vykonávajú len ako vedľajšiu pracovnú úlohu, v prípade vyhlásenia poplachu – na rozdiel od príslušníkov vyššie popisovaných ZHÚ, ktorý túto činnosť vykonávajú ako svoje zamestnanie.[10]

Hasičské jednotky obcí (miest)[upraviť | upraviť zdroj]

Obciam vyplýva zo zákona povinnosť zriadiť dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) na zdolávanie požiarov a vykonávanie záchranných prác pri mimoriadnych udalostiach na území obce (príp. zriadi spoločný hasičský zbor na základe dohody s okresným riaditeľstvom HaZZ). Učiniť tak nemusí v prípade, pokiaľ je jej počet obyvateľov menší ako 500 alebo v prípade dohody s HaZZ alebo právnickou osobou/fyzickou osobou–podnikateľom so sídlom v obci, na základe ktorej budú ich hasičské jednotky plniť úlohu DHZ.[12]

Veliteľa DHZ vymenúva a odvoláva obec po schválení okresným riaditeľstvom HaZZ spravidla na návrh Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (DPO SR).[13] Členom DHZ môže byť osoba vo veku 18 – 60 rokov, zdravotne spôsobilá[pozn 1] a spôsobilá na právne úkony.[14] Pri určovaní počtu zamestnancov/členov jednotky a jej materiálno-technického zabezpečenia obec (mesto) prihliada na miestne reálie, napr. veľkosť zastavaného územia, kapacitu zdrojov vody na hasenie požiarov, prírodné podmienky, charakter požiarneho nebezpečenstva a pod.[15]

Obecný (mestský) hasičský útvar (OHÚ)[pozn 2] a obecný (mestský) hasičský zbor (OHZ) sa líšia tým, že zatiaľ čo OHÚ je zložený zo zamestnancov obce, ktorí vykonávajú činnosti v jednotke ako svoje zamestnanie, príslušníci OHZ svoju činnosť v jednotke nevykonávajú ako zamestnanie a spravidla sú členmi DPO SR.[10] Preto sa pod pojmom OHZ rozumie dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZ).[16]

Spojené štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Hasičské jednotky v Spojených štátoch[pozn 3]
Štruktúra Počet  % Podiel populácie USA
v spádovom území
výlučne profesionálne
1 928
6,4 %
44,4 %
prevažne profesionálne
1 539
5,1 %
16,5 %
prevažne dobrovoľné
4 671
15,6 %
16,4 %
výlučne dobrovoľné
21 882
72,9 %
22,7 %
spolu
30 020
100,0 %
100,0 %
zdroj: Cote 2003, s. 93

V Spojených štátoch sa podľa údajov National Fire Protection Association k roku 2001 nachádza 30 020 hasičských jednotiek (miestny názov sg. angl. fire department), z toho 6,4 % výlučne profesionálnych, 5,1 % s prevažne profesionálnymi hasičmi, 15,6 % s prevažne dobrovoľnými hasičmi a 72,9 % výlučne dobrovoľných. Výlučne profesionálne jednotky sú v 87,5 % prípadoch situované v oblastiach s najmenej 1 miliónom obyvateľov. Naproti tomu podiel výlučne dobrovoľných jednotiek so spádovosťou na území s 50 000 – 99 999 obyv. činí len 0,6 %. V oblastiach s menej než 2500 obyvateľmi vykonávajú činnosť až v 95,2 % prípadoch výlučne dobrovoľné jednotky, pričom len 0,4 % tvoria výlučne profesionálne jednotky.[17]




Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Smernica z 15. mája 1970 č. Z-7709/1970-B/1 o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu (čiastka 24/1970). [potrebná platená registrácia]
  2. alebo (v prípade mesta) podľa § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách Mestský hasičský a záchranný zbor
  3. Výlučne profesionálne jednotky sa vyznačujú 100-percentným podielom profesionálnych hasičov, prevažne profesionálne 51 – 99 %, prevažne dobrovoľné 1 – 50 %, výlučne dobrovoľné sú tvorené len dobrovoľnými hasičmi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. STN ISO 8421-8 (92 0002): 2001, Požiarna ochrana. Slovník. Časť 8: Termíny pre hasenie požiarov, záchranné služby a zaobchádzanie s nebezpečnými materiálmi.
  2. ISO 8421-8: 1990, Fire protection. Vocabulary. Part 8: Terms specific to fire-fighting, rescue services and handling hazardous materials. 8.1.1.14 fire brigade private: „Fire brigade established and financed within an organization to provide fire protection to its own assets and personnel.“ Slovenský preklad citovaný podľa STN ISO 8421-8 (92 0002): 2001, Požiarna ochrana. Slovník. Časť 8: Termíny pre hasenie požiarov, záchranné služby a zaobchádzanie s nebezpečnými materiálmi.
  3. ISO 8421-8: 1990, Fire protection. Vocabulary. Part 8: Terms specific to fire-fighting, rescue services and handling hazardous materials. 8.1.1.15 fire brigade public: „Fire brigade controlled by statute, which provides fire fighting, rescue, other emergency services and, in some circumstances, fire prevention services to a community.“ Slovenský preklad citovaný podľa STN ISO 8421-8 (92 0002): 2001, Požiarna ochrana. Slovník. Časť 8: Termíny pre hasenie požiarov, záchranné služby a zaobchádzanie s nebezpečnými materiálmi.
  4. § 30 ods. 5 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  5. § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách
  6. SITA (2013), „Potrebujeme viac hasičov, Kaliňák to chce riešiť dobrovoľníkmi“, SME, 2013-11-06, http://www.sme.sk/c/6996258/potrebujeme-viac-hasicov-kalinak-to-chce-riesit-dobrovolnikmi.html, dost. 2014-10-07 
  7. Koncesované živnosti, skupina 314 (ostatné), por. č. 12, dost. 2014-10-07
  8. § 17 ods. 1 písm. n) zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  9. § 31 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  10. a b c Hasičské jednotky, Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, http://www.minv.sk/?hasicske-jednotky, dost. 2014-10-27 
  11. § 31 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  12. § 33 ods. 1 až 4 zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  13. § 33 ods. 5 zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  14. § 33 ods. 6 zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  15. Pre podrobné kritériá pozri § 3 a 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách
  16. § 72a zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 37/2014 Z. z.
  17. Cote 2003, s. 93. Pozri aj Fire departments, Quincy, MA: National Fire Protection Association, [2013], http://www.nfpa.org/research/reports-and-statistics/the-fire-service/administration/fire-departments, dost. 2014-10-07 

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie

Zákony