Zobrazenie zdroja stránky Heavy metal

{{Najlepší článok}}
{{Infobox Hudobný žáner
|Názov=Heavy metal
|color=#bb0022
|bgcolor=white
 |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg
 |Veľkosť obrázka= 
 |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref>
|Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref>
|Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov
|Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]]
|Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas)
|Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch
|Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]])
|Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]]
|Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]]
|Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]]
}} 
'''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo.

Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''.

V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru.

Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref>
* 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]]
* 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu
* 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle

== Charakteristické znaky ==
[[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]]

Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty.

[[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]]

Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom.

Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]].

[[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]]

[[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]]

Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao.  [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom.

Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce.

[[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]]

Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“.

=== Hudobný jazyk ===
==== Rytmus a tempo ====
Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref>

Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“.

Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu).

==== Harmónia ====
Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie  plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne.

Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat.


==== Typické harmonické vzťahy ====
Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón.

===== Modálna harmónia =====

V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je  napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII).

Príklady využitia eolského módu:
* [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII)
* [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII)
* [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII)

Príklady využitia frýgického módu:
* [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V)
* [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I)
* [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III)

===== Tritonus a chromatika =====
[[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]]
Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“.

===== Pedálový tón =====
V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický)  súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref>  Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy.

==== Vplyv vážnej hudby ====
[[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]]
Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref>

Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]].

I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby.

=== Motívy textov ===
Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu.

[[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]]

Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od Iron Maiden, „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou.

Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref>

=== Vizuálne prvky ===
{{Hlavný článok|Heavymetalová móda}}
[[Súbor:KISS in concert Boston 2004.jpg|thumb|[[Kiss (skupina)|Kiss]] je skupina známa svojimi pomaľovanými tvárami, kostýmami a vizuálnym stvárnením vystúpení.]]
Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]] a [[Kiss (skupina)|Kiss]], ako aj novšie skupiny ako [[GWAR]], [[Mushroomhead]] či [[Marilyn Manson]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref>

Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref>

[[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]]

Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php  "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref>

=== Fyzické gestá ===
[[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]]
Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref>

Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“.

=== Heavymetalová subkultúra ===
{{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}}
[[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]]
Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref>

Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> 

Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref>

== Etymológia ==
Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref>

[[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna.

Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref>

Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely.

== História ==
=== Korene: polovica 60. rokov ===
[[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]]
[[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky.

Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw />

=== Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov ===
{{Pozri aj|Tradičný heavy metal}}
[[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]]

Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref>

V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval  „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref>

[[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]]

V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala.

[[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]]
Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971.
[[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]]

Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa  1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]).

V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]].

[[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa  Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref>

[[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]]
Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath
<blockquote>
„… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref>
</blockquote>

Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref>

=== Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov ===
[[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]]
V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref>

Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]].

V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej.

Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref>

V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref>

Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/>

=== Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov ===
Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]].

==== Thrash metal ====
{{Hlavný článok|Thrash metal}}
[[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]]
Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref>

Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref>

Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky.

==== Death metal ====
{{Hlavný článok|Death metal}}
[[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] 
Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“.

Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]].

Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]].

==== Black metal ====
{{Hlavný článok|Black metal}}
Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref>

[[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]]
Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/>

Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref>  niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref>

==== Power metal ====
{{Hlavný článok|Power metal}}
[[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]]
Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal.

Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny.

Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref>

==== Doom a gothic metal ====
{{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}}
Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref>

Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska.

Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method]". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/>

=== Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia ===
{{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}}
Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/>

[[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]]

Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref>



Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref>

Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref>

=== Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť ===
[[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]]
Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk'
  | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Guitar Player
  | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205
  | dátum archivácie = 2011-05-03
  }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play
  | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = music line.de
  | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play
  | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = music line.de
  | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play
  | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = music line.de 
  | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref>

[[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]]
Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref>

Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref>

Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rivadavia
  | meno = E.
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Sword: Age of Winters
  | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Allmusic
  | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Begrand
  | meno = A. 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Sword: Age of Winters
  | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters
  | dátum vydania = 2006-02-20
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pop Matters 
  | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rivadavia
  | meno =E.  
  | odkaz na autora = 
  | titul = Witchcraft
  | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Allmusic
  | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. 

Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete možno zaradiť nedávne vzkriesenie thrash metalu, či nedávny zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref>

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3
* Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6
* Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0
* Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9
* Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2
* Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7
* Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3
* Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5
* Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X
* Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8
* Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1
* Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X
* Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3
* Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1
* McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4
* McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2
* Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6
* Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X
* O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0
* Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3
* Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2
* Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8
* Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5
* Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0
* Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2
* Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1
* Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2
* Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5

== Pozri aj ==
* [[Zoznam štýlov heavy metalu]]
* [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]]
* [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Metal (Music)}}

== Externé odkazy ==
* [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál
* [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín
* [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com
* [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného

== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}}

{{Heavy metal}}

{{rock}}

[[Kategória:Heavy metal| ]]
[[Kategória:Populárna hudba]]
[[Kategória:Rock]]