Hebron
O iných významoch výrazu Hebron pozri Hebron (rozlišovacia stránka).| Hebron (hebr. חֶבְרוֹן, arab. الخليل) | ||
| Mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Západný breh Jordánu | |
|---|---|---|
| Nadmorská výška | 927 m n. m. | |
| Súradnice | 31°32′0″S 35°5′42″V / 31,53333°S 35,09500°V | |
| Obyvateľstvo | 229 258 (2009) | |
| Primátor | Chálid Osaily | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
  Poloha mesta
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Hebron | ||
| Webová stránka: www.hebron-city.ps | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Hebron (hebrejsky: חֶבְרוֹן, arabsky: لخليل' al-Chalíl) je mesto v Západnom brehu Jordánu, 30 km južne od Jeruzalema, v regióne Júdsko. V meste sídli Hebronská univerzita a Palestínska technická univerzita.
Hebron je pre židov po Jeruzaleme druhým najsvätejším mestom, no ako mesto Abraháma má veľký význam aj pre moslimov a kresťanov. Od Abraháma (Abrahám – priateľ Boží) sa odvodzuje i hebrejský názov mesta Chevron a arabský al-Chalíl, pochádzajúci od slova priateľ.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto patrí medzi najstaršie osídlenia v oblasti Blízkeho východu. V biblických dobách tu žili Chetiti, medzi ktorými žil praotec Abrahám. Za panovania kráľa Dávida bol Hebron hlavným mestom izraelského kráľovstva, až po dobytie Jeruzalema. Po zániku Júdskeho kráľovstva a babylonskom zajatí bol Hebron pod vládou Idumejcov. Ich vládca Herodes nechal nad jaskyňou patriarchov postaviť mauzóleum (dočasne kostol a dnes mešita), ktoré existuje dodnes. Následne mesto spravovala Rímska a po nej Byzantská ríša a v roku 638 ho dobyli Arabi. V roku 1099 Hebron dobyli križiaci a svätyňa sa stala opäť kostolom a od roku 1168 na krátky čas i katedrálou hebronského biskupstva. Od roku 1187 patrilo mesto opäť moslimom, ktorí v roku 1267 zakázali vstup do svätyne Židom i kresťanom, trvajúci 700 rokov (do 1967). Od roku 1517 bolo mesto súčasťou Osmanskej ríše, od roku 1917 pod britskou okupáciou.
Na etnicky a nábožensky zmiešanom území dochádzalo často k nepokojom a násilnostiam. V roku 1929 hebronskí Arabi zabili 67 a zranili 60 Židov. Ostatní obyvatelia židovského pôvodu opustili mesto, no v roku 1931 sa časť z nich vrátila. Britská správa ich však v snahe predísť násilnostiam vysťahovala.
Počas prvej arabsko-izraelskej vojny Hebron obsadila Arabská légia a v rokoch 1948 – 1967 sa stal súčasťou Jordánska. Od šesťdňovej vojny v júli 1967 kontrolovalo mesto izraelská armáda a bola tu obnovená židovská komunita. V súčasnosti patrí do oblasti palestínskej autonómnej správy. Vo februári 1994 radikálny izraelský rabín Baruch Goldstein streľbou usmrtil vo svätyni 29 prítomných moslimov a 125 ich zranil.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Mauzóleum patriarchov – mimoriadne uctievaná svätyňa Židov a moslimov stojí podľa tradície nad miestom jaskyne Machpela, v ktorej boli pochovaní najvýznamnejší židovskí patriarchovia Starého zákona, uctievaní aj v islame (Adam a Eva, Abrahám a Sára, Izák a Rebeka, Jákob a Lea).
- Abrahámov dub v Mamre – stojí na mieste, kde podľa tradície Abrahám postavil svoj stan. Jeho vek sa odhaduje na 5 000 rokov.
- Hroby Izaia, otca kráľa Dávida, Rút a Abnera.
- Archeologické múzeum s predmetmi z období od kanaánskeho po islamské.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hebron
